Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.05.2011, 00:00

Režisér Juraj Herz sa stal čestným občanom mesta Kežmarok

Juraj Herz. TASR/L.Turcoň
Režisérovi a hercovi Jurajovi Herzovi včera na Mestskom úrade v Kežmarku slávnostne odovzdali titul čestný občan mesta. Režisér pôsobiaci v Prahe i Nemecku prišiel kežmarským divákom predstaviť svoj najnovší film Habermannov mlyn. „Ja som o čestných občanoch iba počul, že niektorí významní ľudia dostanú čestné občianstvo, ale ja som nevedel, že som taký významný. Som veľmi potešený,“ povedal Herz. 

Režisér, ktorého ako desaťročného odviedli do koncentračného tábora, na svoje rodné mesto spomína s láskou. „Najlepšie mi bolo v kežmarskom kine, ja som miloval filmy a na žiadnom filme som nechýbal,“ priblížil svoje detstvo v Kežmarku Herz. Veľmi ho mrzelo, že kvôli tomu, že nebol vzorným študentom, mu bolo mnohokrát zakázané chodiť do kina. Jeho snom už v detstve bolo stať sa režisérom a pracovať s filmom. „Veľa rokov, keď som chodil po Barandove, vravel som si, veď ja som tu, ja robím to, čo som chcel, čo som si vysnil tu v Kežmarku a pri rodičoch,“ povedal Herz. Do svojho rodného mesta sa vrátil po osemnástich rokoch, a to, ako sa toto podtatranské mestečko zmenilo, ho veľmi prekvapilo. Vracal sa na miesta, kde niekedy vyrastal, kde sa hral, kde bývali jeho starí rodičia i rodičia. „Tam už to je všetko zmenené, Kežmarok bolo malé mesto, teraz má o 10.000 obyvateľov viac,“ konštatoval režisér. Najviac sa mu však v Kežmarku páči výhľad na Tatry. Herz si po udelení čestného občianstva zaspomínal i na svoju starú lásku, kvôli ktorej aj hral divadlo. „V prvom dejstve som ju mal pobozkať na tvár a túto úlohu dostal môj spolužiak, ktorého som strašne nemal rád a musím sa priznať, že som mu zlomil ruku a dostal som tú úlohu a namiesto neho som pobozkal Elenu, žiaľ, od tej doby som ju nevidel,“ spomína Herz. 

Priznal, že k vytvoreniu jeho nového filmu Habermannov mlyn veľmi prispelo aj jeho rodné mesto. „Kežmarok bolo mesto, kde skoro tretina obyvateľstva bola slovenská, tretina maďarská a tretina nemecká. Dnes som sa prišiel pozrieť na dom nemeckého lekára, ktorý mi zachránil život. Bol to skvelý človek a viem, že bol neskôr odsunutý nabok. Aj kvôli takýmto ľuďom som ten film natočil,“ priblížil Herz. Juraj Herz sa narodil v roku 1934 v Kežmarku, pochádzal zo židovskej rodiny a ako desaťročného ho deportovali do koncentračného tábora v Sachsenhausene. Študoval v Bratislave i Prahe, k jeho filmovým hereckým dielam patrí napr. Spalovač mŕtvol, Deň pre moju lásku, Upír z Feratu, Sladké Starosti, Černí baroni a ďalšie desiatky filmov. Jeho tvorba je žánrovo veľmi pestrá, natočil detektívku, muzikál, horor, rozprávku i čiernu komédiu.