Zdeněk Troška pre HN: Som značka. Ľudia chodia na Trošku

Tak ste to zase všetkým ukázali. Váš nový film Babovřesky má za sebou najúspešnejší otvárací víkend za 20 rokov, čo vy na to?
Nečakali sme, že obyčajná letná komédia bude mať taký obrovský úspech.

Čo vám napadlo ako prvé?
Že sme sa trafili do nálady a priania divákov. Ten život u nás nie je ružový a ľahký, vláda nerobí pre normálneho človeka vôbec nič, a keď si pustia televíziu či čítajú noviny, majú tam len strieľačky, vraždy, násilie, agresiu, nemajú žiadnu radosť a pohladenie. Chceli sme ich potešiť nejakou „volovinou“, ako bolo Slunce, seno alebo Kameňák. Vyšlo to, ale takýto úspech nečakal nikto.

Ani českí kritici, ale tí si na vás zgustli.
Ja tých kritikov poznám, takto hovoria o mne už 30 rokov. Od doby, čo som nakrútil Slunce, seno, jahody, mi vyčítali všetko – vulgaritu, sprostotu, trápnosť, dokonca fekálny humor, a neviem čo ešte všetko. Zvykol som si, že som najhorší režisér v Českej republike.

Je vám to jedno?
Nečítam to. Ale viem presne, čo napíše pani Spáčilová (filmová kritička Mladej fronty dnes, pozn. red.) a jej svorka, a viem, že sa nemýlim. Ale dnes vďaka internetu sa ozývajú proti nim samotní ľudia s opačným názorom. Veď to by museli strhať aj filmy Louis de Funésa, jeho komédie boli tiež jednoduché, bláznivé, ktoré nič neriešili, ale ľudia sa len zasmiali.

Ale nemôžu vznikať len takéto filmy.
Áno, ale pozrite sa, aká je kinematografia, i na Slovensku. Prestali sa robiť obyčajné filmy pre obyčajných divákov, sú to len samé problémy. A ak nie sú, tak sa hľadajú, keď to nie sú feťáci, tak sú to mafiáni, keď to nie sú skorumpovaní politici, sú to židia, ich odsuny, prísuny, eštebáci...

...I to sú dôležité filmy, o našej minulosti.
Ale ľudia už to nechcú.





Dobre, ale komédie tiež nemusia byť len primitívne. Neuvažovali ste niekedy nad tým urobiť to inak?
Nie. Ja už mám svoju značku a ľudia jednoducho chodia na Trošku. Keď som nakrútil film Doktor od Jezera hrochů na námet knihy Miloslava Švandrlíka, jeho milovníci mi ďakovali, že som to nakrútil tak, ako to on napísal, ale mnoho ľudí mi povedalo, že im tam chýbala „troškovina“. Iný humor mal Funés, iný Lasica a Satinský, cimrmanovci. Ľudia, ktorí idú na Trošku, vedia, čo majú čakať, keďže je to nakrútené v štýle Slunce, seno...

Čo by ste však povedali naozaj nahnevanému divákovi, ktorý by vedel vymenovať i sto argumentov, prečo to je zlý film?
Povedal by som mu: máte pravdu, je to váš názor a váš pohľad na svet. Ďakujem, že ste mi to povedali, zamyslím sa nad tým, ale poradím vám, aby ste už viackrát nechodili na moje filmy a ušetríte si zdravie.

Nie je alibistické takto to zjednodušovať?
Ale nie, vidím spokojnosť ostatných ľudí. Pridávajú sa v kinách nočné predstavenia, keď sa ľudia nedostanú na predstavenie večer, idú na to od jedenástej, a píšu mi aj, že keď si to pozrú, chcú ísť ešte raz. To je môj Oscar.

Tento týždeň sa objavila v médiách zaujímavá paralela s voľbami – že kultúrne osobnosti radili voliť v českých voľbách Karla Schwarzenberga, ľudia si zvolili Miloša Zemana, a zatiaľ čo kritici vaše filmy označujú za zlé, ľuďom sa páčia.
Ja som chlapec z dediny, vždy som bol s ľudom, a nie s hornými pánmi, a ja som Schwarzenberga ani nevolil. Urobil veľa vecí, ktoré nijako nepomohli Čechom, neurobil nič dobrého pre nás. Bol by to prezident diplomatického zboru, VIP ľudí, ale bežných ľudí nepozná, má k nim ďaleko. Zeman ich, naopak, pozná, je vzdelaný a v obraze, preto mu ľudia veria.

Nie je toto zase len „schovávanie sa za ľud“? Nezaslúžili by si Česi zmenu?
To všetko boli hurá akcie, v poslednom čase sa však hovorí o tom, že veľa akcií, ktoré boli pre Schwarzenberga, boli umelé a platené. Česká tlač je v nemeckých rukách a tí si priali, aby tam bol on a obnovili sa Benešove dekréty a prišli tak späť k tomu, o čo prišli po vojne.

V politike máte teda jasno, nepustíte sa do komédie aj z tohto prostredia?
Nie, to je veľmi nevďačné. Prebieha totiž nejaká situácia, vy ju začnete natáčať a než ten film príde do kín, čo je i rok, už to nie je pravda, problém už nie je aktuálny. Ale rôzne prvky o stave našej spoločnosti sa mi podarilo dostať aj do tohto filmu. (Dôchodkyňa nechce prispieť na kostol: ja im dám dve koruny, keď cirkvi tam dávajú miliardy?, pozn. red.)





A dokedy si myslíte, že budú ľudí baviť „troškoviny“?
Keď sa pozriete aj na zahraničnú tvorbu, máte niekoľko Pánov prsteňov, Harry Potterov, Pirátov z Karibiku, film je výrobok, ak má svojho záujemcu a kupujúceho, robí sa i ďalej. Ak ľudia žiadajú pokračovanie, urobíme ho, už v máji začíname nakrúcať Babovřesky 2.

Film, ktorý vznikol zo súkromných peňazí, si teda zarobil aj na pokračovanie.
Ak by sme tak neurobili, išli by sme proti sebe. Všetko je to však aj časť marketingu, stupňovanie napätia pre divákov, dávkovanie informácií a lákavých videí a fotiek. A reklamu mi robí stále i televízia. Veď taký Kameňák je napríklad najfrekventovanejším filmom u vás, v slovenských televíziách išiel už viac ako 60-krát.

Ľuďom to však už často lezie aj na nervy.
Ja už však neovplyvním, ako často to je v televízii. Bol by sám rád, keby sa to nepúšťalo tak často, ale ľudia to aj tak majú na DVD.

A vy sa na to pozeráte?
Nikdy. Niekedy sa stane, že vidím kúsok, teraz v nedeľu napríklad dávali Andělskú tvár, tak som sa pozeral asi desať minút, či to má ešte stále svoju atmosféru.

Tento rok oslavujete 60. narodeniny, čo ešte vás čaká?
No v prvom rade si prajem, aby si mi slúžilo zdravie. Ale ja si pripadám stále ako 30-ročný, takže budem sláviť len druhé výročie svojich tridsiatin (smiech). Cítim sa stále mladý a plný energie, ale to už musí mať človek v sebe, treba byť optimistom, mať rád ľudí, a to mne sudičky nadelili.





Kto je Zdeněk Troška
Narodil sa 18. mája 1953 v južných Čechách. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na FAMU v Prahe. Debutoval snímkou Bota jménem Melichar na začiatku 80. rokov, ale do povedomia sa dostal až trilógiou Slunce, seno... Nakrútil niekoľko menších historických filmov, udomácnil sa v rozprávkach (Princezna ze mlejna, Z pekla štěstí) a v roku 2003 sa vrátil s najdiskutovanejšou trilógiou Kameňák. Jeho filmy patria medzi najnavštevovanejšie v Českej republike.


Úspešnosť jeho filmov v českých i slovenských kinách:
Slunce, seno, jahody (1984): 78 650 divákov v českých kinách
Slunce, seno a pár facek (1989): 115 136 divákov v českých kinách
Slunce, seno, erotika (1991): 272 865 divákov v slovenských a 968 992 v českých kinách
Z pekla štěstí (1999): 36 101 divákov v slovenských a 359 062 v českých kinách
Princezna ze mlejna 2 (2000): 12 287 divákov v slovenských a 497 142 v českých kinách
Kameňák (2003): 10 119 divákov v slovenských a 417 970 v českých kinách
Kameňák 2 (2004): 21 405 divákov v slovenských a 400 848 v českých kinách
Kameňák 3 (2005): 12 405 divákov v slovenských a 201 471 v českých kinách
Doktor od Jezera hrochů  (2010): 42 161 divákov v slovenských a 359 577 v českých kinách


pozn.red. údaje k celkovej slovenskej návštevnosti trilógie Slunce, seno... nie sú známe
zdroj: Únia filmových distribútorov SR a ČR

Snímky: archív filmu