Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.07.2003, 00:00

Interaktívna výstava plná farieb, svetla a pohybu

Pri príležitosti 150. výročia narodenia Vincenta van Gogha (1853 - 1890) v týchto dňoch v medzinárodnom dome umenia a detí Bibiane otvorili výstavu o živote a tvorbe tohto jedinečného človeka a maliara, jedného z najvýznamnejších postáv postimpresionizmu. Výstava poskytuje predovšetkým detským návštevníkom prístup do sveta van Goghových "žltých" krajiniek, zátiší a portrétov, do sveta farieb, hviezd, cyprusov či "slnečných" rozsievačov obilia.
Scenár a výtvarno-priestorové riešenie výstavy vytvorila akademická sochárka Katarína Slivková v spolupráci s akademickým maliarom Ondrejom Slivkom. Dramaturgičkou výstavy je zasa Gabriela Gavalčinová. Výsledkom ich vytrvalej práce (často až do skorých ranných hodín) je jedinečná interaktívna výstava, ktorá sa pre návštevníka nestáva iba pasívnym výletom či prostým pozorovaním, ale práve naopak - je koncipovaná nesmierne tvorivo, čím do deja zapája rovnako dieťa ako aj rodiča. Návštevník sa aktívne zúčastňuje na vytváraní príbehu a malieb o van Goghovi. Obdivuhodné sú tiež výtvarné práce detí zo ZUŠ v Trnave inšpirované práve jeho dielami. Ich práce sú šikovne zakomponované do výstavy, dokonca tvoria akýsi nosný pilier. Je zaujímavé sledovať detské "čítanie" van Goghových obrazov - detskú tvorbu, ktorá nie je zaťažená životom dospelých.

Izba zemitých odtieňov
"Svoje diela si nevymýšľam, ale ich nachádzam hotové. Musím ich však vydobyť z prírody," povedal Vincent van Gogh. Aktuálna expozícia sa snaží chronologicky mapovať jednotlivé obdobia jeho života a vývoja. Preto i jednotlivé miestnosti sú rozlíšené nielen tematicky, ale najmä farebne. Vstupná "izba" ponúkne návštevníkovi akýsi prierez tradičným holandským maliarstvom (Bosch, Breuegel, van de Velde, Rembrant) a taktiež stručný a pútavo podaný životopis mladého Vincenta. V tomto priestore dominujú zemité, okrovo-hnedé farby a odtiene. Van Gogh v tejto dekáde vývoja objavil čaro jednoduchých ľudí, sedliakov pracujúcich na poliach. Z jeho životopisu tiež vieme, že pracoval aj ako duchovný v baníckom meste Borinage, kde sa stretol s tvrdým a krutým životom miestnych baníkov, ktorých často trápil mučivý hlad. Vedel, že ako duchovný musí ísť ľudom príkladom. Býval preto v rovnakej chatrči ako miestna chudoba, jedol tú istú chudobnú (často i žiadnu) stravu a spával v rovnakej posteli ako oni. Zriekol sa akéhokoľvek prepychu a komfortu. Celú svoju mzdu rozdal chudobným. Všetko šatstvo rozdal a stal sa jedných z nich, mal teda i právo kázať slovo Božie. Práve v Borinage tiež začal s prvými skicami baníkov.

Jedáci zemiakov
"Odložte si obuv, a prejdite sa bosí, pocítite slnečnou žiarou prepálenú hlinu. V takejto hline vyrástli zemiaky. Sedliaci ich rukami vybrali a teraz ich jedia zo spoločnej misy, pokojne a trpezlivo," oznamuje text v ďalšej miestnosti výstavy, kde je hlavnou témou van Goghov obraz Jedáci zemiakov z roku 1885. Zobrazuje sedliacku rodinu tkáčov de Grootovcov pri večeri za stolom v jednoduchej jednoizbovej chatrči, v ktorej visí lampáš - jediný zdroj svetla. Jeho blikajúce lúče zvýrazňujú mimiku ich tvárí, vrásky a ryhy na zrobených rukách. Zvýrazňujú jeden deň z mnohých, iba ďalší deň pred nastávajúcou prácou, ktorá ich čaká v nasledujúce ráno. Detský návštevník sa do tejto zemiakovej hostiny môže taktiež zapojiť, v stole má v drobných otvoroch pod drapériou ukryté rôzne hračky: vtáčie vajíčka, vrtielka, hlinené a sklené guľôčky, viaceré vône lúčnych bylín, farbičky so štetcom použiteľné na maľbu...

Pohľad do Žltého domu
Ďalšia miestnosť (privíta návštevníka štylizovanou Eiffelovkou) zaznamenáva van Goghove obdobie vývoja v Paríži. Bola to preňho nesmierne dôležitá skúsenosť - v Paríži sa stretáva s mnohými maliarmi, objavuje farbu a dozrieva vo vlastnom rukopise, ktorý je celkom odlišný od iných. Charakterizuje ho rýchlosť línie, pohyb, vzdušnosť a v spojení so živými farbami dráždi myseľ. Stáva sa jeho osobnou značkou či ornamentom, ktorý zanecháva za sebou vlastnú stopu. (O van Goghovi je známe, že farbu nanášal na plátno priamo z tuby.)
V záverečných dvoch miestnostiach sa návštevník poprechádza interiérom presláveného Žltého domu v Arles (pri jeho vchode sú tiež opreté holandské dreváky) a bude môcť obdivovať van Goghovu maľbu Hviezdna noc. Posledná miestnosť nám ponúkne pohľad na úžasnú stavbu kostola v Auvers či nezabudnuteľné cyprusy, druhé najznámejšie hneď po jeho slnečniciach. Expozícia neopomenula ani primárny aspekt van Goghovho života - jeho vrúcny vzťah a silné puto k bratovi Theovi, čo je na výstave zdôraznené poštovými schránkami s korešpondenciou, ktoré sú umiestnené v každej z výstavných miestností. Taktiež i úryvky z básní Milana Rúfusa prispievajú k celistvosti expozície, ktorá je naozaj magická a potrvá až do deviateho októbra. Možno by o takejto forme prezentácie umenia mohli pouvažovať aj iné galérie, a nielen tá, ktorej hlavnými návštevníkmi sú deti.