Len pred pár dňami som sa vrátil zo Zvolena, z Trnavy a Banskej Štiavnice, kde som inštaloval svoje výstavy, a už sa zasa dávam do pohybu. V stredu budem v Stupave, v kine s názvom Kino X, kde budem mať o 19. hodine svoj večer. Viem, že je Popolcová streda, ale ja nebudem ani tancovať, ani robiť kabaretné šou. Budem sa usilovať rozprávať príbehy, zaspievam niekoľko svojich piesní a nechám maľovať ticho.
V poslednom čase sa mi stáva, že sa na svojich podujatiach stretávam s množstvom ľudí, na aké som už dávno nebol zvyknutý. Je to očividná stúpavá tendencia. Vojdem do klubu či sály, pripravený na obvyklé slovenské počty publika, a predo mnou je 50, 100 i viac hláv. Ejha, hovorím si, zle je. Ľudia znova začínajú chodiť na kultúru. Naozaj – keď je Slovákovi dobre, navštevuje fitnescentrá, nákupné centrá a iné komerčné priestory. A keď prituhne, spomenie si na básničky.
Na Stupavu sa teším. Viem, že je tam zopár nadšencov, ktorí chcú zo svojho mestečka urobiť centrum kultúry a energie pre celý región. Človek nikdy nevie, koľko ľudí na stretnutie s ním príde. Ja som nikdy nepohrdol ani jediným divákom, pretože viem, že intenzita vzťahu nemá nič do činenia s počtami a štatistikami. Takže stúpavá tendencia pokračuje.