Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.01.2013, 00:00

Tajomstvá Piťovcov. Poznáme mafiánov v Bratislave

HN vám prinášajú ukážky z najnovšej knihy známeho spisovateľa Gustáva Murína. Dnes o Piťovcoch.

Kniha Mafiáni v Bratislave od Gustáva Murín

Prvá plne hypertextová E-kniha Gustáva Murína, naozajstný virtuálny svet s video a audio ukážkami - Mafiáni v Bratislave - z prostredia organizovaného zločinu mapuje sériu „hviezdnych“ kariér popredných bratislavských mafiánov v 90-tych rokoch. Prináša fakty, vďaka ktorým môže dorozprávať niektoré mafiánske príbehy a otvoriť nový s názvom Piťovci. Na okamih sa tak dostanete do prostredia rozprávkového bohatstva a moci, kde zdanlivo neexistujú limity, aby ste na záver opäť dospeli k známemu poučeniu o stromoch, čo nerastú do neba.


PIŤO A PIŤOVCI

Keď v novembri 2011 polícia v nevídane rozsiahlej a dôkladnej zatýkacej akcii pozatvárala praktický celý údajný gang prezývaný piťovci, komentoval to známy aktivista a následne aj poslanec NR SR Alojz Hlina konštatovaním, že je rád, ako sa v Bratislave pohli ľady a strach z „milých chlapíkov v maskáčoch“ pomaly opadáva...

Na vlastnom príklade dokladoval, že sa takejto bande, ktorá podľa médií i jeho skúsenosti terorizovala hlavné mesto Slovenska, posledné desaťročie, možno postaviť aj individuálne, ako občan. S piťovcami mal šokujúcu skúsenosť ešte v roku 2004 vo svojej vychytenej reštaurácii v strede mesta Slovak pub. Keďže sa správali urážlivo arogantne a agresívne, odmietli ich obslúžiť. Za to prišli na druhý deň Matej B. ešte s ďalším ramenáčom a „za účasti plno svedkov rozbili bar“. Prítomného majiteľa Hlinu, ktorý im v tom chcel zabrániť, fyzicky napadli a zranili. Ten sa potom pred novinármi opýtal: „Otázka stojí, čo si mysleli, že si môžu za bieleho dňa pred svedkami dovoliť."

Žiaľ, odpoveď znie, že si asi naozaj mysleli, že si môžu dovoliť zrejme všetko, lebo údajný piťovec Matej B. bol bývalý policajt. Tomu zodpovedala aj úroveň vyšetrovania, pričom na viaceré schválnosti a marenie dokazovania Hlina upozornil.
„Prečo policajti zámerne zmarili rekogníciu Mateja B. a prečo policajný lekár vypisoval účelové maródky bývalému policajtovi Matejovi B.?" spýtal sa Hlina. Napriek všetkému však vytrval a po troch rokoch sa dočkal rozsudku nad násilníkmi potvrdenom aj Najvyšším súdom (Topky.sk, 21.11.2011).

Je načase sa opýtať, kto je ten muž, ktorý dal meno tomuto zoskupeniu svalnatých mladých mužov, aj podľa vlastných slov sa priatelil s prominentným právnikom Valkom (podľa bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka „...Valko sa stretával s mafiánmi /Piťovci/, požičiaval im vlastné auto, trénoval ich karate...“, tyzden.sk, 11.11.2010) a zároveň je tŕňom v oku predstaviteľom spravodlivosti? A to až tak, že policajti s piťovcami viedli proti sebe tichú vojnu na očiach verejnosti.

Gun Print od Andyho Warhola.

Kto to je?
Podľa neoverenej verzie bol Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo, blízkym bojovníkom „Durana“ Križanoviča, keď sa ten dostal do konfliktu s prvým najväčším slovenským bossom Miroslavom Sýkorom a obaja bossovia vo vzájomnom súboji padli. Už vtedy prejavil Piťo charakter a rozchod s jadrom sýkorovcov potvrdil založením vlastného gangu. Ale uznával aj pragamatizmus podsvetia a vo vlečúcom sa súperení sýkorovcov s takáčovcami bol spoľahlivo na strane „sýkoriek“. Možno aj z toho pramení podozrenie, že hlavu takáčovcov odstrelil niekto z piťovcov (TVNOVINY.sk)...

Gang piťovcov sa podľa zverejnených údajov sformoval na prelome storočí, ktorý bol zároveň v prelomovým obdobím v krátkej histórii novodobého slovenského podsvetia. Prvá generácia mafiánov-zakladateľov sa postupne vystrieľala, sedela za mrežami, či bola na úteku pred síliacim tlakom štátu. Ten sa pomaly spamätával zo zmeny politického režimu a absurdnej Havlovej generálnej amnestie. Piťovci predstavovali novú generáciu ostrých chlapcov, ktorí sa ako organizovaná skupina od začiatku vyznačovali znakmi, ktoré nemal pred tým žiadny iný gang na Slovensku a aj v zahraničí by sme nenašli veľa podobných. Išlo skôr o polovojenskú „bojůvku“ (ako by to nazvali v Čechách) s osobitým zmyslom pre spravodlivosť, ktorá viedla ich vodcu Piťa v jednotlivých prípadoch ku kritike skorumpovanosti a zneužívania moci políciou, čo je presne opačný princíp spolunažívania mafiánov s niektorými policajtmi. Takmer by sa nám chcelo veriť v akúsi novodobú verziu lupiča-džentlemana typu Arséne Lupina, či skôr mafiána-džentlemana, len keby nebolo okolo zároveň toľko podozrenia z krvavých činov a aj zlo-činov...

Svoje tu mohla zohrať aj filozofia bojových umení a najmä karate, ktoré priviedlo do karatistického klubu TJ Rapid v Bratislave aj Piťa a jeho verných pod trénerské krídla advokáta Ernesta Valka, kde sa stretli tiež s Hrbáčkom, či Eduardom Diničom. Ale aj synom podnikateľa Reháka...

Zďaleka sa však nespoliehali len na svoje iste dobre vyvinuté a trénované svaly. Zapísali sa do histórie slovenskej kriminalistiky aj zhabaním asi najväčšieho arzenálu ich zbraní na jeden záťah začiatkom roku 2005.
„...Muži zákona našli v skladoch a garážach v Lamači a Devíne až šestnásť samopalov, pištole, revolvery, guľovnicu, rozbušky, slzotvorný granát a tisíce nábojov...“ (Plus 7 dní č. 5/2005)

Spravodlivosť.

Ilustračná snímka: archív.

V ďalšom kontraste k mafiánom novej doby, ktorí na seba zásadne neupozorňujú a snažia sa aspoň trochu splynúť s okolím, piťovci mali od začiatku výrazné spoločné znaky. Boli nimi čierne G-éčkové mercedesy (niektoré dokonca opancierované), maskáčové oblečenie a dokonca nepriestrelné vesty nosené bežne na verejnosti. Radi sa predvádzali v skupinách, keď so širokými ramenami provokačne prechádzali obchodnými centrami pred očami masy návštevníkov.
Jadro gangu údajne spolutvorili Piťovi kamaráti, Miroslav A. a Matej Š., s ktorými vyrastal v Lamači a začiatkom deväťdesiatych rokov chodili spolu do tej istej vojenskej školy v Martine. Tú Piťo nedokončil, pretože si vraj uvedomil, že „...inými aktivitami môžem zarobiť omnoho viac peňazí.“

Tie iné aktivity...
...popisuje novinár Nicholson, ktorý sa s Ondrejčákom stretol osobne v Piťovej krčme Trojka v Lamači. Podľa všetkého Piťo vytvoril z rovesníkov komando, kde zarábali spočiatku najmä na ochrane mocných ľudí. Stáli napríklad na stráži pri družke košického bossa Dušana B., prezývaného Borža, a boli pri tom pekne ostrí. Osobne to zakúsil aj údajný nový boss košického podsvetia Robert Okoličányi, ktorého vytiahli z auta a Piťo mu vrazil výchovnú facku. Nielenže tento incident prešiel pre iniciátora vlastne beztrestne (len podmienečným trestom), ale ešte sa tým pred novinármi aj chválil, kým Okoličányi naopak predstieral, že sa nič nestalo.
„Všetci sa ich báli, lebo mali energiu. Nebavili sa. Hneď pichali nožom. Boli ako sršne,“ povedal o nich Ľuboš F., známa figúra nitrianskeho podsvetia.

Mafia.

Ilustračná snímka.

Piťovci mali tiež pomáhať s kontrolou fanúšikov na bratislavskom Slovane, čo nevylúčil ani samotný I. Kmotrík (cit. Trend): „Naši ľudia z marketingu si potrebovali niečo riešiť a menili tam strážnu službu. Možno ho požiadali, aby tam nechodili čierni alebo aby nehádzali na deti svetlice.“
Robili ochranku aj pre známeho advokáta Ernesta Valka, keď na čas zabrúsil do zradných vôd kauzy Devín banky. Predstave o „spravodlivých mafiánoch“ zodpovedá aj ich úloha v neoficiálnom urovnávaní obchodných sporov, ako to na príklade známeho hokejistu Šatana a jeho nevydarených obchodných partnerov popisuje Nicholson (Tom Nicholson, SME, 30.11.2011):

„...V roku 2007 sa skupina snažila intervenovať v spore medzi hokejistom Miroslavom Šatanom a jeho biznis partnermi, s ktorými investoval peniaze do veľkého golfového projektu pri Bratislave. Zo začiatku stáli na strane Šatanových partnerov, ktorí sa pokúsili podviesť hokejistu zhruba o sedem miliónov dolárov, čo bol jeho príspevok do projektu. ”
O tri roky neskôr P. Šatan povedal TRENDU, že keď sa piťovci dozvedeli, že pomáhajú ľuďom, ktorí ho chcú podviesť, ponúkli sa, že v spore budú zastupovať Šatanovcov. ”Stretli sme sa niekoľkokrát, no trvalo sme odmietali ich ponuku,” povedal P. Šatan.“
Ale táto ich v podstate prospešná a na pohľad dobre mienená činnosť nedopadla vždy najlepšie...

Gustáv Murín.

Kto je Gustáv Murín
Narodil sa 1959 v Bratislave, absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK. Spisovateľ a publicista vydal doteraz 29 kníh (6 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindí, 1 po chorvátsky a 1 anglicky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierku o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie o biológii, o dlhovekosti, o manželstve, 5 štúdií o podsvetí na Slovensku, 2 popularizačné encyklopédie a 4 zbierky cestovných príbehov. Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníku Pravda (2007) a SME.sk (2008, 2010 a 2011). Vydal 6 audio-kníh, 10 e-kníh a 1 v Braillovom písme. Viac ako 280 textov autora bolo preložených do 49-tich jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 25 krajinách Európy, Ázie a Ameriky. 

Pokračovanie budúcu sobotu na: