„Bol to prvý veľký český herec, ktorý nám dal takú dôveru, že s nami spolupracoval. V čase, keď on bol slávny a Kašpar bol mladý spolok plný dlhov a ideí, k nám vstúpil a začal u nás hrať veľké úlohy. Do poslednej chvíle, keď hral, s ním bola veľká zábava. Bol neoddeliteľnou súčasťou pánskej šatne,“ povedal Jakub Špalek, principal divadelného spolku Kašpar, kde Navrátil roky hral.
Za dva dni to bude práve rok, čo Navrátil predstavil v Prahe knihu o svojom živote a svojím postojom k nepriazni osudu dojal čitateľa aj svojich hereckých kolegov. Spomínať vraj začal prakticky v rovnakom čase, keď mu lekári oznámili správu
o jeho chorobe. Vďaka spomínaniu sa mohol venovať príjemnejším veciam – zistil, že jeho život bol dlhý a krásny, aj keď sem a tam horký.
„Človek má byť vďačný za všetko, čo život prináša. Bohužiaľ, čas tomu dáva hranice, ale pokiaľ je to do veku 77 rokov, nie je načo sa sťažovať,“ uviedol vtedy Navrátil.
S rakovinou hrubého čreva bojoval dlho a podstúpil množstvo cyklov chemoterapie. V druhej polovici októbra odišiel zo sanatória, kde sa liečil a rozhodol sa venovať svoje posledné chvíle rodine. Ešte predvlani Bořivoj Navrátil stvárnil vo filme Školský výlet postavu riaditeľa kúpeľov. Túto úlohu označil za jednu z posledných.
„Až dodatočne mi došlo, že som tak trochu ťahal čerta za fúzy,“ pripustil vlani herec po projekcii televíznej snímky Nespavosť. Muž, ktorého hral, totiž v príbehu zomrel kvôli podobným problémom, ktoré postihli aj jeho.
Vynikajúci výkon v trpkej komédii podľa scenára Aleny Berkovej podala aj Hana Maciuchová, s ktorou sa pred kamerou stretol mnohokrát, najčastejšie v seriáli Ulice. „Osireli sme, pretože nás opustil láskavý a kultivovaný kolega a skvelý profesionál. Bol vyzbrojený životnými skúsenosťami, zvládal svoje úlohy aj boj s chorobou s nadhľadom a humorom. Bol statočný, múdry a talentovaný aj vo starobe,“ povedala Maciuchová.
Bořivoj Navrátil sa narodil 26. septembra 1933 v Kroměříži. Hral v mnohých divadlách, napríklad na scéne Národného divadla, Činoherného klubu či Horáckého divadla. V Národnom divadle sa objavil prvýkrát v druhej polovici 50. rokov v Revízorovi a účinkoval tu vo viac než stovke inscenácií. Divadlu sa začal venovať ako ochotník, potom vyštudoval brnenskú Janáčkovu akadémii múzických umení. Profesionálne začal hrať v Českom Těšíne. Od 90. rokov vystupoval s Divadelným spolkom Kašpar, v pražskej Arche sa objavil aj Radokovej inscenácii hry Václava Havla Odcházení.
Na filmovom plátne stvárnil mnohokrát kvôli svojmu serióznemu vzhľadu lekára – napríklad v snímkach Už zase skáčem cez kaluže, Pozor vizita, Sestričky alebo v ruskom filme Tolstoj. Vzhľadom k charakteristickej vyholenej hlave si niekoľkokrát zahral aj kriminálnikov, napríklad v jednom z dielov seriálu Tridsať prípadov majora Zemana. Plešina ho zdobila od polovice 60. rokov, kedy sa vyholil kvôli úlohe vynálezcu v Macháčkovej inscenácii Zo života hmyzu. Tomuto „účesu“ zostal verný.
Vo filmovej trilógii o pravekých ľuďoch Osada Havranů, Na veliké řece a Volání rodu stvárnil postavu kupca Gera. Divákom utkvel v pamäti aj rolou zo seriálu Návštevníci, bol čudáckym gombikárom v rovnomennom filme Petra Zelenku.
V posledných rokoch sa Navrátil v televízii objavil napríklad ako šéfredaktor v televíznom seriáli Redakce alebo ako správca krytého bazénu v seriáli Ulice. Od polovice 50. rokov sa uplatnil aj v rozhlase, dabingu či umeleckom prednese melodrámy na koncertnom pódiu. Učil tiež herectvo na Pražskom konzervatóriu a na DAMU.