Druhým „hromom“ uplynulého víkendu po premiére nových Pirátov z karibiku sa na festivale v Cannes stala nepochybne projekcia rakúskeho filmu Michael. Jeho režisér Markus Schleinzer akoby zosobnil americký sen alebo príbeh o Popoluške: ako neznámy debutant sa dostal do hlavnej súťaže a okamžite rozvíril zatiaľ pokojné vody festivalu do tej miery, že po skončení premietania sa nedalo celkom presne rozlíšiť, či mal väčší aplauz on alebo piskot spojený s bučaním. A tým sa stal pre znalcov miestnych pomerov favoritom na najvyššie ocenenia.
Čerstvý štyridsiatnik nie je celkom neznámou persónou vo filmovej brandži. Ako castingový režisér spolupracoval na šesťdesiatke filmov, a hlavne na všetkých významných tituloch Michaela Hanekeho vratáne Zlatou palmou ovenčenej Bielej stuhy pred dvomi rokmi. Práve povzbudenie od slávneho krajana Schleinzera ho primalo, aby – „ako konečne dobre pripravený“ – vytvoril svoj celovečerný hraný debut. A hneď si naložil extrémne ťažkú a rovnako kontroverznú tému – pedofíliu.
Škandalózny a pedofil
Jediná po nemecky hovoriaca snímka v súťaži predstavuje mrazivú a neúprosnú kroniku o posledných piatich mesiacoch života 10-ročného chlapca a jeho zneužívateľa. To, čo robí túto háklivú interpretáciu takmer nestráviteľnou, je spôsob zobrazenia hlavného antihrdinu. Michael je úspešný poisťovací úradník, svedomitý, obľúbený, s predpokladadom kariérneho postupu. V súkromí zasa sused, o ktorom sa vlastne nič nevie, a preto každému vyhovuje. Je spoločenský, veriaci, ctí si rodinu, aj ženy majú o neho záujem. Jeho abnormalitou je normálnosť. Dokonca aj to, že unesie a zneužíva dieťa považuje za úplne normálne, veď on ho (síce v pivničnom väzení) vychováva – učí ho stolovať, upratovať, hrať sa…
Film pôsobí desivo aj preto, že tvorca vynechal núkajúce sa explicitne zobrazované scény. Formálne je pomalý, statický, takmer rozvláčny. Konanie a motívy „normálneho“ Michaela však gradujú v emotívnom rozpäti v elektrizujúcej miere aj preto, že autor našiel absolútne dokonalého interpreta v osobe Michaela Fuitha (možného kandidáta na hereckú palmu). Michael je film, pri ktorom možno zavrieť oči, ale nedá sa pred ním ukryť, ani utiecť.