Lucia Dovičáková sa narodila v Košiciach, kde v rokoch 2000 až 2006 študovala na Fakulte umení Technickej univerzity. Počas štúdia absolvovala odbornú stáž v ateliéri Antona Čierneho na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2006 bola finalistkou prestížnej Ceny Oskára Čepana.
Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne maľbe, kresbe a videu. Jej diela sršia humorom a iróniou aj v prípadoch, kedy sú jej témy v podstate vážne a jej cieľom je kritická reflexia. Humor je výborný komplic pri odhaľovaní nepríjemnej pravdy a autorka ho využíva ako silnú zbraň, ktorou mieri na svoje okolie, svoju generáciu, svoje pohlavie a v neposlednom rade na seba samú.
Dovičákovej tvaroslovie je možné vnímať v kontexte smeru, ktorý kunsthistória nazýva bad painting alebo zlá maľba. Autorke ide predovšetkým o vykreslenie príbehu, o atmosféru a o konfrontovanie diváka so zobrazenou pointou. V maľbe Dovičáková vyhľadáva výraz plný emócií a aby dosiahla svoj cieľ, nebojí sa balansovať na hranici gýča, používa hyperboly a jej práce sú miestami blízke insitnému umeniu, karikatúre či knižnej ilustrácii.
Vo svojich najnovších prácach autorka s humorom prehodnocuje historické postavy a ženské role minulých storočí, ako ich poznáme z historickej literatúry či mytológie. S chuťou preveruje platnosť tradičných stereotypov a jej kompozície prevažne s jednou hlavnou hrdinkou odkrývajú archetypy a banalitu ženskej každodennosti, ktorá sa dodnes v porovnaní so svetom mužov marginalizuje a spochybňuje.