02.11.2009, 00:00

Žijeme v jednom svete? Niekedy to tak nevyzerá...

Desiaty ročník festivalu Jeden svet ponúka pohľad aj na obdobie pred pádom komunizmu.

jeden svet festival
jeden svet festival
Pamätáte si ešte na časy, keď sa muselo stáť v rade na mandarínky, koňak alebo kávu? Dnes je to práve naopak. Máme na výber z toľkého množstva tovaru, že nevieme čo si skôr kúpiť. No aj napriek tomu, že žijeme v jednom svete, sú miesta na zemi, kde ľudia stále trpia nedostatkom. A práve i na toto poukazuje medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa začína už zajtra a potrvá do konca týždňa.

Filmy spod pultu

Dokumenty sú žánrom, ktorý spája umenie s realitou, respektíve prináša umelecké stvárnenie reality a tým aj jej interpretáciu. Autorský prístup filmára prináša zviditeľnenie, zdôraznenie nejakého reálneho stavu veci. „To je spoločnou črtou všetkých dokumentárnych filmov v programe festivalu Jeden svet - vnímať nejaký reálny jav, angažovať sa, zaznamenať ho a vložiť doň svoju autorskú výpoveď," povedala pre HN Eva Zaťková zo združenia Človek v ohrození, ktoré festival organizuje. Tento rok festival prináša 60 dokumentárnych filmov, ktoré sú brané ako podpultový tovar, ale sú exkluzívne. Prečo? V časoch všade prítomného konzumu si dovolia hovoriť aj o tienistých stránkach blahobytu.

Jubilejný ročník
Tento ročník festivalu je výnimočný aj tým, že je jubilejný - desiaty. „Desiate narodeniny oslavuje rovnako aj organizátor festivalu, ktorý stoji za celou ideou a zámerom festivalu, a to občianske združenie Človek v ohrození a tento ročník je zároveň výnimočný aj svojou ústrednou témou, ktorou je oslava slobody prezentovaná prostredníctvom desiatich titulov zo sekcie 20 rokov demokracie vo filme," dopĺňa Zaťková. Festival je aj retrospektívnym pohľadom do doby tesne pred pádom komunizmu v strednej Európe a tesne po ňom. Prináša porovnanie toho, čo sa udialo u nás pred 20 rokmi a kam nás to posunulo a zároveň prináša filmy o tom, čo sa dnes deje v niektorých nedemokratických krajinách sveta. „Prostredníctvom festivalu sa na to snažíme verejnosť upozorniť," dodáva Zaťková.

Festival, ktorý vznikol pred desiatimi rokmi práve v Českej republike, má dnes už medzinárodný charakter a organizuje sa v niekoľkých krajinách sveta. „Krajín, z ktorých prinášame dokumenty je veľké množstvo. Výber sa vždy deje „samovoľne" a vyplynie z toho, aká je aktuálne situácia, v tej ktorej krajine a na čo chcú organizátori širokú verejnosť upozorniť," vysvetľuje Zaťková. Diváci tak medzi nimi nájdu aj dokumenty z USA, ale aj z Poľska, Nemecka, Afrických štátov, Nepálu či Iránu, aj podľa toho ktoré z dokumentov v tomto alebo minulom roku rozvírili hladinu dokumentaristiky a veľký priestor je venovaný samozrejme aj slovenským dokumentárnym filmom.

Perly festivalu
Zaujímavých titulov prináša festival niekoľko. Jeden z nich je určite dánsky film Barmský VJ. „Je na to niekoľko dôvodov. Na festivale Jeden svet v Prahe získal cenu Václava Havla a Študentskú cenu, je to mimoriadne autentický film a ukazuje neúnavnosť mladej generácie, ktorá napriek veľmi ťažkým a nebezpečným podmienkam nestráca vytrvalosť a bojuje prostredníctvom minikamier a mobilov s náročným nepriateľom - s vládou reprezentovanou tvrdou vojenskou juntou," hovorí Zaťková. Ďalším zaujímavým filmom je Čas hlupákov mladej ostrej dokumentaristky Franny Armstrong, ktorý je hutnou a pestrou kombináciou faktov, reportáží, animácie, sci-fi. „Hlavnú postavu archivára z roku 2055, ktorý sa pýta, prečo sme niečo neurobili, keď nám zem pred očami ničili klimatické zmeny, si zahral britský herec Pete Postlethwaite, ktorý je nominovaný aj na Oscara," dopĺňa Zaťková. Netreba vynechať ani film Najväčšie prianie  významného českého dokumentaristu Jána Špáty, v ktorom mu mladá generácia v roku 1964 a 1989 odpovedala na veľmi jednoduchú a pri tom nadčasovú otázku: Aké je vaše najväčšie prianie? „Nenechala by som si ujsť ani, kedysi zakázaný, film Papierové hlavy Dušana Hanáka, či súčasný poľsky film Pizza v Osvienčime, ktorý je veľmi silným a zároveň morbídne vtipným svedectvom človeka, ktorý prežil koncentračný tábor v Osvienčime," hovorí Zaťková.

Slovenské zastúpenie

Okrem zahraničných skvostov dokumentaristiky sa určite nenechá zahanbiť ani Slovensko. Na festivale budú môcť diváci vidieť dokument Ako sa varia dejiny Petra Kerekesa, Cesty Magdalény Robinsonovej režiséra Martina Šulíka, Iné svety Marka Škopa, ktorý však predvedie aj úspešný dokument Osadné, režijný debut mladej Terezy Nvotovej Ježiš je normálny!, či dokument Koliba kontroverznej Zuzany Piussi.

Pre divákov je tento rok pripravených aj množstvo zaujímavých sprievodných podujatí - diskusií s tvorcami filmov i s odborníkmi a osobnosťami nasej spoločnosti, koncert zoskupenia Porque Tango či divadelná hra z produkcie Stanica Žilina - Zárečie Spolužiaci, ktorá je vtipnou sondou do pomaturitných stretnutí ročníkov 1967, 1976, 1988 a 1997. Na festivale sa objavia aj zaujímavý hostia - k témam diskusii, k problematickej Barme, k situácii v Iráne, či tvorcovia filmov - Břetislav Rychlík s Monikou Rychlíkovou a ich filmom Čierne srdcia (...zem nie je guľatá), či slovenskí tvorcovia prezentovaných dokumentárnych filmov.

Je z čoho vyberať. Dámy a páni, pulty sú plné.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.