Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.11.2010, 00:00

Ernest Špitz významne zasiahol do nášho výtvarného umenia

Maliar Ernest Špitz bol protagonistom bratislavskej časti generácie výtvarníkov, ktorá túžila prekročiť hranice socialistického realizmu. Zomrel pred 50 rokmi 12. novembra, keď mal len 33 rokov.

Napriek krátkemu životu stihol pre výtvarné dianie u nás veľa urobiť. Popri intenzívnej maliarskej činnosti bol aktívnym organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí. V roku 1956 pripravoval projekt Divadlo videnia (predobraz laterny magiky) a od roku 1956 sa zúčastňoval na príprave spoločného vystúpenia mladej generácie, zrealizovanom o rok neskôr ich výstavou v Bratislave a Prahe. Bol hlavným iniciátorom zriadenia Galérie mladých (dnes Galéria Cypriána Majerníka) v Bratislave, spolupracoval s redakciou časopisu Mladá tvorba.

V dejinách slovenského výtvarného umenia táto galéria predstavovala priestor pre aktuálne tendencie v umení v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Špitz ju pôvodne nazval Galériou mladých, neskôr, po prvej samostatnej výstave Cypriána Majerníka ju v októbri toho istého roku pomenoval jeho menom. Galéria bola miestom prvých výstav vtedy začínajúcich autorov, dnes patriacich k významným slovenským výtvarníkom. V roku 1957, v roku založenia galérie sa na nej spoločnou výstavou predstavil široký okruh autorov v tom istom roku vzniknutej Skupiny Mikuláša Galandu. Vystavovali v nej aj mnohí ďalší maliari. Jej pôvodné sídlo na Hurbanovom námestí v Bratislave, bolo skutočným miestom najaktuálnejších výstav umenia mladých autorov hlavne 60. a 70. rokov minulého storočia, ale aj dynamickým priestorom na diskusie, polemiky a kritiky tak, ako si to Špitz želal. Podobný program s dynamickým priestorom na polemiku chce nasledovať znovu oživená Galéria Cypriána Majerníka, od roku 2008 v nových priestoroch v bratislavskom Zičiho (Zychiho) paláci.

Maliar Ernest Špitz sa narodil 16. júla 1927 v Trnave. Jeho život bol negatívne poznačený židovským pôvodom. Študoval na Vysokej škole výtvarného umenia (VŠVU) v Bratislave na oddelení figurálneho maliarstva u profesora Jána Mudrocha. Ťažiskom jeho tvorby boli figurálne práce - portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy. Zobrazoval aj prírodné a mestské motívy, liptovskú krajinu, práce na vidieku, zátišia. Protivojnové diela s výjavmi z koncentračných táborov sú poznamenané skúsenosťami z vojnových rokov, vyjadrujú strach, úzkosť, žalujú. Pôsobivé sú jeho zobrazenia výjavov zo sveta divadiel a cirkusov.

V začiatku svojej tvorby nadviazal na európske umenie, najmä na rané diela Pabla Picassa, a Paula Cézana, čo sa prejavilo v kresbovom i maliarskom prejave, sústredenom na pevnú kompozičnú výstavbu a sýty kolorit vo svojich dielach. Priťahoval ho aj problém anatomického kubizmu (Matka, 1957). Jeho vrcholným dielom je obraz Rozzúrený Jób (1959-1960), ktorý maľoval už v čase nevyliečiteľnej choroby, v ktorom sa zobrazuje tragickoindividuálny osud i spoločenské dianie.

Zomrel po ukončení tohto diela 12. novembra 1960 v Prahe. I keď sa z jeho zachovalo nezachovalo veľa, je svedectvom o nevšednom talente, o osobitej umeleckej výpovedi autora.