Všetko, čo sme chceli vedieť o sebe, môžeme nájsť v knihe Niečo o orchideách, ktorá vyšla v týchto dňoch vo vydavateľstve Artforum. Nie je to príručka určená záhradkárom, aj keď v nej ide tiež o kultiváciu -- o kultiváciu našich vzťahov. Autor tejto novely je Pavel Sibyla, ktorý už má za sebou veľmi úspešnú zbierku poviedok Coffee stories. Druhá kniha má odvážne ašpirácie -- chce byť pohľadom na celú jednu generáciu, ktorú autor nazýva "skurvená". Príslušníci tejto generácie sú ambiciózni i stroskotanci, sú naivní altruisti i úprimní sebci. Od života a od druhých chcú čo najviac, boja sa však dávať. Ich nároky na životný komfort sú pohoršujúce: "Na účte pár stotisíc. Konečne som mohla začať viesť ten naozajstný obyčajný život." Je to generácia au-pairok a večných študentov, generácia, ktorá ešte stále nostalgicky spomína na socialistické pionierske lastovičky ("Lolek a Bolek nás spájali viac ako Ján Pavol II."), ale už sa cíti obyvateľmi globálnej dediny. Sibyla nenanáša na široké generačné plátno rozšafnými ťahmi veľkú generačnú ságu: je to "iba" historka niekoľkých ľudí, z ktorých dvaja sú najdôležitejší, pretože základné číslo medziľudských vzťahov je vždy dva. Preto sa aj strieda mužský a ženský pohľad, vždy striedavo rozprávajú on a ona. Sibylovi sa podarilo, že vcelku obyčajný príbeh vyrozprával nie ako banalitu, ale dodal mu punc výnimočnosti. Nepoužil na to stratégiu exkluzivity, ktorá zachvacuje našu súčasnú prózu. Jeho rekvizity sú celkom bežné, postavy nie sú extravagantné. A navyše -- autor má svoj štýl a jazyk, čo si mnohí narýchlo kvasení slovenskí bestselleristi ani po niekoľkých knihách nevšimnú. Z tejto knihy sa nedozvieme veľa o orchideách, ale zato sa dozvieme niečo o sebe. Alebo o svojich deťoch.