„Nie, nemáš pravdu, keby ten 17.november nebol, možno by sme tu ani my dvaja neboli," dôrazne vysvetľuje 21- ročný Peter svojmu kamarátovi, ktorý sa vo foyeri nedbalo opiera o stôl a cmúľa mandarínky. Podobné rozhovory nie sú ničím zvláštnym na mieste, kde sa oslavuje deň, ktorý všetko zmenil.
Tu v PKO na Koncerte pre všímavých, ktorý zorganizovala už tretí rok Agentúra Pohoda pod vedením Michala Kaščáka, sa spojenie Nežná revolúcia a 17. november stáva obsahom. Diskutuje sa, hrá sa, spieva sa a upozorňuje sa na to, aby tento deň, nebol len ďalším pamätným dňom v kalendári.
Chcel som platňu, mám platňu...našťastie
Marián Varga a Moyzesovo kvarteto symbolicky o 17.11 zahajujú večer, mladí, starší i najstarší napĺňajú sálu a počúvajú rytmy hudobníka, ku ktorému „tá"doba vôbec nebola milostivá. Marián Varga totiž režim nedržal za ruku, a ten ho na oplátku zakazoval, špehoval, vysťahoval...a jeho hudba je predsa to, čo robilo tú dobu znesiteľnejšou.
„Marián Varga? Pre mňa najlepší slovenský hudobník všetkých čias. Rebel s príčinou, bol niečo ako Milan Knažko, pretože svojou hudbou robil tiež revolúciu," zamýšľa sa 25 ročná Lucia Koláčová, ktorá si každý rok november pripomína. Skupinka okolo nej horlivo prikyvuje. A otázka, prečo je mladšia generácia ľahostajná, mladých nahnevá. „Nie sme ľahostajní, sme tu," uzatvára muž a ide si po ďalší drink.
Braňo Jobus, spisovateľ a hudobník z formácie Vrbovskí víťazi, tiež nie je výnimka. „Odmalička som už počas komunizmu sníval o tom, že vydám platňu, no v minulom režime to bolo s hudbou, akú robím ja, nemožné. Dobre je, ako je."
Jedna biela, samá čierna
Po PKO behá srdce, chce sa odfotiť a podporiť deti z detských domovov, Táňa Pauhofová nalieva čaj pre organizáciu Dobrá krajina a Sloboda zvierat zbiera petíciu na záchranu zvierat. A udeľuje sa tu aj cena Biela vrana, pre tých, ktorí vytŕčajú z davu. Pre tých, ktorí ako vtedy pred 21. rokmi, majú odvahu meniť aspoň ten mikrosvet okolo nich.
Asi najbelejšou vranou sa tento rok stala bývalá zamestnankyňa študijného oddelenia Právnickej fakulty UK Zuzana Melicherčíková, ktorá upozornila na skupiny študentov, ktorí neboli prijaté „najčestnejším" spôsobom. Dekan jej sťažnosť riešiť odmietol a Melicherčíková dala výpoveď a podala podnet na prokuratúru, ktorá ju odložila so zdôvodnením, že prijímacie konanie a rozhodovanie patrí do právomoci verejnej vysokej školy. Dekan ju obvinil zo zneužitia súkromných údajov.
21 rokov a... nie je nám to jedno
Na poschodí hovorí Milan Šimečka o svojom otcovi, neskôr tvár a duša revolúcie Fedor Gál o filme, ktorý natočil. Na každom kroku stretávate osobnosti, ktoré hýbali a doteraz hýbu našou malou krajinou.
Midi Lidi roztancujú plnú sálu, v ktorej žiari dúhová zástava, kde vás s radosťou oddá dievča prezlečené za farára, najmä ak ste párik rovnakého pohlavia. Vo foyeri sa pri vôni koláčikov a mandarínok rozohráva Jozef Lupták spolu s tanečníkom Krisztianom Gergyeom. Ľudia zvedavo postávajú v hlúčiku, nechajú sa unášať rytmami i pohybom...ďaleko od časov, ktoré pred 21.rokmi dusili túto krajinu.
Ľudia si všimli tento deň. Ako hovorí bývalý disident a minister kultúry Ladislav Snopko, ktorý organizoval koncerty na Hviezdoslavom námestí k výročiu novembra, kým nezabudneme, máme šancu dospieť do tej demokracie, po ktorej už vyše dvoch desaťročí túžime.