Počas sto rokov sa môže stať naozaj čokoľvek. Môže padnúť vláda či vypuknúť vojna. Územie Slovenska počas posledného storočia prešlo viditeľnými zmenami -- po desaťročiach v Rakúsko-Uhorsku bojovalo v zákopoch prvej svetovej vojny, osamostatnilo sa v prvom slovenskom štáte či budovalo socializmus s ľudskou tvárou. O tom, aké bolo Slovensko a život v ňom v minulom storočí, rozpráva zatiaľ najväčší projekt Slovenského národného múzea s názvom Ako ? sme žili -- Slovensko v 20. storočí, ktorý odštartoval 15. februára.
Dubčekov príhovor
20. storočie bolo pre Slovensko najmä storočím zmien a zlomov. To, čo je už dnes históriou, bolo však pre mnohých z nás detstvom a rovnako aj záhadou. Aj preto je výstava Ako ? sme žili koncipovaná ako prechádzka 20. storočím -- jej úlohou však nie je diváka ohúriť množstvom informácií, ale pomôcť mu vcítiť sa do atmosféry doby. Celá storočná história je rozdelená na sedem základných chronologických celkov, ktoré sú navzájom oddelené historickými medzníkmi.
Putovanie výstavou otvára rok 1900. Slovensko je v tom čase ešte súčasťou Rakúsko-Uhorska a prakticky vôbec neexistuje. "Nenájdeme ho na nijakej dobovej mape. Od roku 1000 bolo Slovensko súčasťou Uhorska," píše sa na informačnej tabuli na začiatku výstavy. Už o pár rokov neskôr Slovensko na mapách figuruje ako súčasť Československa. Megaprojekt SNM prevedie návštevníka prostrediami a scénami, ktoré ho v tomto storočí bežne obklopovali, ako napríklad jedáleň meštianskeho domu zo začiatku storočia, obuvnícka dielňa z dvadsiatych rokov alebo materská škola z konca sedemdesiatych rokov. Návštevník prejde aj miestnosťou, kde sa premieta Dubčekov príhovor z roku 1968, z roku, keď na Slovensko vstúpili vojská Varšavskej zmluvy a obsadili ho. "Dokumenty, ktoré sa v sálach premietajú, vznikli priamo pre potreby výstavy," hovorí pre HN kurátor a spoluautor výstavy Ako ? sme žili Peter Tomčík.
Posúvanie času
Zjednocujúcim prvkom vo všetkých obdobiach, na ktorom môžu návštevníci najlepšie odsledovať dynamické spoločenské zmeny, sú tzv. posúvače času. Ich základ tvoria dobové pohľadnice, peniaze, plagáty a úradné dokumenty, pričom ich štruktúra je vo všetkých častiach obdobná. Návštevník si v týchto posúvačoch môže prečítať výzvu Františka Jozefa Mojim národom, zalistovať v pohľadniciach adresovaných Alexandrovi Dubčekovi, pozrieť si fotografie slovenských miest alebo objaviť zlatú olympijskú medailu Ondreja Nepelu či oblek Ivana Bellu. "Oblek sa na výstavách objavil aj v minulosti, takže sme vedeli, že nebude problém ho získať," hovorí kurátor. Projekt na tisíc štvorcových metroch prezentuje viac ako 2 000 unikátnych exponátov, z ktorých takmer 500 zapožičali múzeu organizácie, inštitúcie a súkromné osoby. "Predmety sa zbierali rôznym spôsobom. Jednak od verejnoprávnych inštitúcií, jednak od súkromníkov. Tých sme oslovovali prostredníctvom médií. Z vlastnej iniciatívy nám napríklad jeden pán ponúkol na predaj ústavu vojnovej Slovenskej republiky venovanú Vojtechovi Tukovi. Jej získanie bolo pre mňa najväčším úspechom," hovorí kurátor. O žiadne iné predmety nemuselo múzeum bojovať. Vyskytli sa iba témy, ktoré bolo ťažšie zdokumentovať. "Najväčší problém som mal napríklad s februárom 1948 a politickými procesmi z 50. rokov. Tu sme museli pátrať priamo Ústave pamäti národa. Avšak neprekonateľné prekážky to neboli," dodáva Tomčík. Podľa kurátora výstavy je vždy najťažšie zmapovať najnovšie dejiny. "To totiž ešte vlastne nie je história, tak bolo ťažké rozhodnúť, ktoré udalosti raz budú tými kľúčovými. Keďže to nevieme, nemáme zatiaľ čo zbierať."
Dvojročná práca
Zrealizovať taký obrovský projekt, akým je výstava Ako ? sme žili, si vyžaduje niekoľko rokov spolupráce, informácií a dokonalého marketingového plánu. Na vytvorení výstavy a jej sprievodných podujatí sa podieľal viac ako 100-členný tím historikov, muzeológov, etnológov počas dvoch rokov. Tento megaprojekt vznikol pri príležitosti 15. výročia založenia Slovenskej republiky a vyhlásenia Roka Andreja Kmeťa, ktorý je zakladateľom Slovenského národného múzea a je aj priekopníkom múzejníctva na Slovensku. Spolu s výstavou pripravilo SNM množstvo zaujímavých sprievodných podujatí, ktoré zahŕňajú projekcie pre deti a dospelých, výstavy karikatúr, moderované diskusie s priamymi účastníkmi vybraných historických udalostí, koncerty atď. Pre deti a školy pripravilo SNM i množstvo vzdelávacích a voľnočasových aktivít.
Fakty o výstave
Kde: Slovenské národné múzeum
Vajanského nábrežie 2, Bratislava
Kedy: od 15. 2. do 31. 10. 2008
denne od 9.00 do 17.00 hod.
Lístok: 100 Sk, študentský 50 Sk