Je žijúcou legendou. A ešte aj nesmrteľnou. Do histórie sa zapísala pred viac než tridsiatimi rokmi prvým punkovým albumom v USA. Tróni aj v Rokenrolovej sieni slávy. "S hrdosťou oznamujeme, že na našom festivale zahrá Patti Smith. Patti patrí k najdôležitejším postavám svetovej hudobnej scény,“ hovoril pred zopár mesiacmi otec Pohody Michal Kaščák, ktorý prináša na Slovensko jedného z najväčších miláčikov publika a skutočnú hviezdu svetového undergroundu. Patti, ktorá vystúpi na Pohode už dnes o 20. hodine, prezývajú aj krstnou mamou punku či kráľovnou rokenrolu. Zapôsobila na celé generácie. Silným prejavom, zvučným hlasom, nekompromisnými melódiami a najmä politicky angažovanými textami. "Keď som bola mladá, cítila som, že je mojou zodpovednosťou prebudiť ľudí. Mala som dojem, že poézia je zaspatá. A mala som aj dojem, že rokenrol je zaspatý,“ vysvetlila neskôr. A tak ho svojou energiou zobudila. Nikdy nebola typickou krásnou speváčkou, čo sa predvádzala na pódiu a zvádzala publikum. S divokými vlasmi a občas aj nekontrolovanými tanečnými pohybmi vždy skôr pripomínala šamanku. Nezáležalo jej na dokonalom mejkape či pôsobivých kostýmoch. Jej sila je v hudbe a slovách. Nenadarmo o nej hovoria ako o jednej z najodvážnejších členov newyorskej punkovej novej vlny. "Umelec je niekto, kto sa pustí do súťaže s Bohom,“ povedala. Vraj si nikdy nemyslela, že sa dožije viac ako 30 rokov. A podľa vlastných slov obdivuje každého, kto zažil búrlivé 60. roky a dokázal po nich žiť normálny život. "V období, keď som musela žiť obyčajný život obyčajného človeka - život ako každý iný, keď som prala tony bielizne, čistila toaletu, vymenila stovky plienok a starala sa o dieťa, naučila som sa veľa,“ okomentovala.
Jej debutový album Horses z roku 1975, na ktorom spolupracoval aj hudobník, československý emigrant Ivan Kral, dodnes patrí medzi najvýznamnejšie a najprelomovejšie platne všetkých čias. Patti však nežije z minulosti, je aktívna stále. "Ak niečo ľutujem, tak je to to, že som nebola lepšou speváčkou a spisovateľkou,“ povedala raz. A jej prívrženci by jej v tomto isto odporovali.
"Pohodovým“ sobotňajším headlinerom bude škótska rocková skupina, ktorá vytvorila jednu z najkrajších skladieb novodobej britskej hudby Why does it always rain on me (Prečo prší stále na mňa). Kapela Travis ňou dokonca v roku 1999 "rozpršala“ aj slávny festival Glastonbury. Uvidíme, či aj zajtra o 20. hodine začne na Pohode pršať.
Táto pieseň odštartovala vo veľkom vlnu jej úspechu. Kapela, ktorá má za sebou šesť albumov a hity ako Sing či Flowers in the window, získala dvakrát Brit Awards pre najlepšiu skupinu roka. Travis sú na scéne už takmer dve desaťročia. Ale až od roku 1997, keď vydali debutový album Good Feelings, patria k špičke britpopu. Svojou hudbou otvorili dvere aj svojim nasledovníkom, slávnym kapelám ako Coldplay či Keane.
Pohodu čaká dokopy viac ako 130 vystúpení umelcov z vyše 20 krajín. A organizátor Pohody, Kaščák upozorňuje aj na menej známe mená: "Nadchla ma kapela The Burning Hell. Nenápadná skupina, ktorá nehrá nič výnimočné či novátorské, nepoviete si pri nich - toto som v živote nepočul, ale majú v sebe niečo elektrizujúce. Odporučil by som aj Warren Suicide, nemecký elektro kabaret. Nuž a Troy Von Balthazar, to je úplný blázon, hrá na gitaru veľmi veselé pesničky a na pódiu sa gúľa a vystrája rôzne veci. K mojim tipom patrí aj Emiliana Torrini a, pravdaže, tradičné vítanie slnka.“