"Poézia je živé médium otvorené experimentom," hovorí pre HN riaditeľ festivalu poézie Ars Poetica 2008, ktorý sa začína zajtra v bratislavskom klube A4, Martin Solotruk.
Mnohí hovoria, že poézia je mŕtva. Prečo existuje takáto téza?
Poézia nie je mŕtva -- ani vo svete, ani na Slovensku. Aj u nás existuje niekoľko autorov, ktorí stále objavujú nové možnosti poézie, ktoré sa približujú k autentickej skúsenosti súčasného človeka. No popritom sú si vedomé potreby sviežosti, kreativity, originality nápadov. A keďže poézia, ako úplne nekomerčný produkt, nie je obmedzená požiadavkami ani klientskej objednávky, ani očakávaniami trhu, vytvára priestor pre skutočných tvorcov. V tom je poézia stále kultúrna avantgarda.
V akej podobe teda v súčasnosti žije poézia? V čom sa líši od tej klasickej?
Poézia je živé médium otvorené experimentom najrôznejších druhov. Aj klasická poézia má však svoje miesto v kultúre. Veľa z poézie, ktorú teraz vnímame ako klasickú, príliš vzdialenú či nudnú, bola v čase svojho vzniku inovatívna, fascinujúca.
Aké sú témy súčasnej poézie?
Súčasná poézia dokáže vytvoriť tému z akéhokoľvek detailu, z akejkoľvek súvislosti, záblesku významu, o ktorom do chvíle, kým ju pomenovala, ani nebolo zrejmé, že existuje.
A aké sú vyjadrovacie prostriedky súčasnej poézie? Už to nie sú veršovačky...
Za nosnú kvalitu klasickej poézie sa často považovala viazanosť verša, rým. Revolúcia modernej poézie spočíva v prenesení pozornosti na originalitu a nosnosť významového spojenia. Avšak na kráse Baudelairovým básňam rozhodne neuberá fakt, že sú okrem iného i umením viazaného verša s invenčnými rýmami, echami, melodickosťou. Na druhej strane báseň bez nápadov sa veru rýmom nezachráni, iba duto opakuje svoju vyprázdnenosť. A navyše, mnoho súčasnej fascinujúcej poézie by sa už do viazanej formy nevtesnalo, jednoducho by jej bola cudzia, škrtila by ju.
Ako vyberáte básnikov a iných umelcov na festival?
Podľa čitateľského zážitku z ich tvorby, dramaturgického zámeru, ale aj podľa intuície. Festival je stretnutie ľudí, nielen prehliadka textov či vystúpení. Je to akási kolektívna slávnosť, mystérium, ktoré môže vyčarovať čosi neopakovateľné, takmer posvätné.