Favoriti zastali na filmovom festivale Berlinale opäť tesne pred bránami. Zlatý medveď za najlepší film putoval v sobotu večer do rúk mladého brazílskeho režiséra Josého Padilhu. Jeho dráma Tropa de Elite (Elitná čata), ktorá zachytáva boj elitných policajných jednotiek proti drogovým gangom Ria de Janeira, porazila favorizovanú Čiernu krv režiséra Paula Thomasa Andersona. Jeho príbeh o ropnom magnátovi sa musel uspokojiť "len" so Strieborným medveďom za réžiu a za výnimočný umelecký prínos. Anderson si hlavnú trofej odniesol z Berlína pred ôsmimi rokmi za filmový epos Magnólia.
Drsná jednotka
Víťazný film Tropa de Elite vzbudil po svojej minuloročnej premiére v domovskej Brazílii rozporné reakcie. Najmä kvôli množstvu drsných násilných scén, ktoré obsahuje. A to sa pritom do brazílskych kín dostala už cenzurovaná verzia. Ilegálnu si však na napálených DVD stihlo pozrieť vyše 12 miliónov divákov a snímka sa veľmi rýchlo stala jedným z najpopulárnejších brazílskych filmov vôbec.
Padilha svojím filmom pobúril aj brazílsku políciu - snímka ju totiž nevykresľuje práve v lichotivom svetle, a tak je prirodzené, že sa usilovala dokonca o jej zakázanie. "Chceli sme zmeniť situáciu v Brazílii. V tom náš film pomáha," tvrdí na obhajobu producent Marcos Prado. Film má vďaka špecifickej kamere čiastočne dokumentárny charakter a vychádza aj zo skutočných udalostí. Popravy, upaľovanie tínedžerov zaživa, kritika mimovládnych organizácií v slumoch - pred ničím z toho si tvorcovia filmu nezakrývali oči.
Ostro sledované filmy
Značnú pozornosť vzbudzoval už pred svojím uvedením aj dokumentárny film oscarového režiséra Errola Morrisa Standard Operating Procedure (Štandardná operačná procedúra), ktorý približuje okolnosti týrania irackých väzňov v americkej väznici Abú Ghrajb v Bagdade. Z Berlinale si odnáša Veľkú cenu poroty. Jeho hodnota spočíva hlavne v tom, že prináša rozhovory s americkými vojakmi, ktorí sa na týraní priamo podieľali.
Vďaka herečke Sally Hawkins (pasovanej kritikmi za skutočný objav tohtoročného Berlinale) bez ceny neodchádza ani ďalší adept na víťazstvo - britská komédia Happy-Go-Lucky.
Mediálne najsledovanejšou premiérou však bolo počas festivalu uvedenie režijného debutu speváčky Madonny. Jej film Filth and Wisdom (Špina a múdrosť) u veľkej časti kritiky prepadol, niektorí v Madonne však našli výraznejší režisérsky než herecký potenciál.
Slovensko zaujímalo Berlinale najmä vďaka účasti herca Marka Igondu v projekte Shooting Stars, kde si prevzal cenu pre mladý európsky herecký talent. "Bol to naozaj neuveriteľne krásny zážitok, áčková udalosť," povedal pre HN po návrate.
Hudba, dokument, hviezdy
Tohtoročné Berlinale bolo od predchádzajúcich ročníkov iné vo viacerých smeroch - po prvý raz sa v hlavnej súťaži objavil dokumentárny film (a dokument celý festival aj otvoril), malo naozaj nezvyčajne silný hudobný podtón (do Berlína zavítali Rolling Stones, Madonna či Patti Smith) a po červenom koberci sa prešlo viac hollywoodskych hviezd (Scarlett Johansson, Natalie Portman či Penélope Cruz). Za ich účasťou stojí uvedenie až štyroch amerických filmov v hlavnej súťaži, avšak na úkor filmov z Východu, pre ktoré bolo kedysi Berlinale jedinou šancou predstaviť sa Západu. "Bolo to Berlinale hudby, veľkých emócií a veľkých umelcov," zhodnotil festival riaditeľ Dieter Kosslick.
Americké filmy, ktoré sa na festivale predstavili, by sme mali vidieť aj v našich kinách. Čierna krv má slovenskú premiéru už vo štvrtok. Ostatné filmy majú šancu dostať sa na naše plátna najmä počas festivalov.
StoryEditor