V predchádzajúcej časti románu sa šepkár Krištof znovu vrátil do normálneho sveta a opäť našiel aj svoju lásku Bijou. Alebo - možno skôr ona jeho.
Lahôdky u Bukovských boli miestom častých stretnutí Krištofa a Defa Lepparda, pokiaľ sa práve nestretávali v autobuse. Na Defa si tu dávali pozor, pretože rád hltal drobné predmety. Po každej jeho návšteve zmizlo niekoľko kusov vidličiek a nožíkov, ale čo miloval zo všetkého najviac, to boli lyžičky. Dezertné alebo polievkové, hliníkové či umelohmotné -- všetko jedno. Def si pochvaľoval ich oblý tvar a ľahkú stráviteľnosť.
"Koketujú so mnou!" -- zvyčajne povedal a už mal jednu v ústach. Kedysi hltával aj mince, ale teraz sa užšie špecializoval. Keď ste kráčali vedľa neho a naokolo bolo úplné ticho, mohli ste počuť tiché štrnganie kovu v jeho trénovanom žalúdku.
Vždy, keď tu Krištof s ním sedel, spomenul si na svoju matku. Určite by sa jej tu páčilo. Všade to dýchalo starými časmi. Spôsobovali to predovšetkým biele obkladačky, veľké, pavučinami husto obrastené vrtuľové ventilátory na strope a opojná vôňa nekvalitnej kávy pomiešaná s punčovou arómou, ktorú si pamätal ešte z detstva.
Tučná predavačka v bielom plášti zrejme pokladala Krištofa za niekoho dôležitého, pretože tanier, na ktorý mu nakladala nedopečenú klobásu, zvyčajne bežala rýchlo opláchnuť kamsi dozadu. Keď ho priniesla späť, okrem rozsiahlych mastných miest na ňom svietili ešte aj vlhké mláky, takže ak ste si tam položili chlieb, po chvíli pripomínal krmivo pre sliepky. Krištof bol presvedčený o tom, že v týchto Lahôdkach má každý svoj tanier, ktorý nikdy neumývajú, a keď príde, len mu ho vyberú z veľkej kopy. Ten jeho mal mastné škvrny vždy na tých istých miestach.
Predavačka zrejme disponovala nadprirodzenými schopnosťami, pretože bezchybne rozumela Leppardovmu zmätenému bľabotaniu. Zatiaľ čo distingvovaný pán v obleku, ktorý sem raz zablúdil zrejme omylom a rozprával čisto a spisovne, mohol povedať čokoľvek a ona len bezradne krútila hlavou.
"Vzduch je čistý...!" povedal spokojne Def potom, ako sa usadili a predavačka mu odmietla vydať ďalšiu lyžičku.
"Dnes ma takmer dostali... ale striasol som ich...!"
Veľká nafukovacia plastová saláma vo výklade púlila svoje umelé oči na ľudí. Mala zrejme za úlohu prilákať zákazníkov. Bola však už značne vyblednutá a jej povrch obsahoval dokonca nejaký nečitateľný angažovaný nápis, niečo ako "Jedením mäsa posilníš svetový mier!" alebo "Varením údeného bôčika bojujeme proti drogám!" Ale šťastných zákazníkov bolo vnútri napriek tomu dosť. Po bradách im tiekli mastné sliny a v kútikoch úst sa perlila pena z piva.
Def sa naklonil bližšie ku Krištofovi:
"Už to asi mám...!" šepkal vzrušene. "Viem, kde je KOMU-SHOP! Tentoraz je to tutovka! Nevolá sa tak, ako si myslíš... ale našiel som ho...! Počúvaj... Nebudeš tomu veriť! Včera večer..."
Krištofovi sa zazdalo, že sa náhle zotmelo.
Poobzeral sa okolo seba. Vo vchode stáli dvaja muži v čiernych kabátoch. Jeden z nich vykročil k ich stolu. Zvuk jeho tvrdých vŕzgajúcich topánok sa rozliehal po celej miestnosti, ktorá v tejto chvíli pripomínala akúsi bizarnú kúpeľňu plnú nehybných rýb. Ťažká ruka dopadla na Defovo vychudnuté plece. Jazva po prepichnutí kružidlom mu zvláštne obelela. Vystrašene pozrel nad seba.
"Pôjdete s nami!"
Krištofovi to prišlo ako dobrý žart. Naklonil sa s úsmevom nad svoju pančovanú kávu v plastovom poháriku a zhlboka sa nadýchol praženej vône. Opäť mu to pripomenulo niečo z detstva. S matkou vtedy prišli do cukrárne a objednali si karamelový rez...
Keď zdvihol zrak, Def už vedľa neho nesedel. Muži v čiernych kabátoch ho držali pod pazuchami a vliekli von. Zúfalo pozeral na Krištofa.
"Vidíš, hovoril som ti to...! Hovoril som ti to!" kričal cez plece.
Krištof mal pocit, že nikto v Lahôdkach si túto scénu ani nevšimol. Prsnatá blondína sa zamyslene napchávala krémešom a vypelichaný pudlík ďalej chlípal pivo šedivému mužovi, ktorý sa delikátne špáral v nose. Ostatní ani nezdvihli hlavu, až po krk ponorení vo svojich pohároch.
Krištof nevedel, čo má robiť. Bol stuhnutý a neschopný pohybu. Všetko vyzeralo ako sen. Leppardova tvár sa ešte mihla pred výkladom špinavým od mušincov, a potom definitívne zmizla.
Tučná predavačka mu drgla do pleca a švacla na plastový obrus handru páchnucu zvratkami a pomyjami.
"Zoberem to? Už si nedáte?" Ukázala na Defov nedojedený tanier, na ktorom sa zvíjali kúsky tlačenky. Krištof pokrútil hlavou.
"Načo sú vám dva taniere...?!"
"A-ale..."
Mykla plecami a odišla pohupujúc neforemným zadkom. Z veľkého nehybného ventilátora sa odtrhol kus čiernej pavučiny a potichu, nehlučne dopadol na stôl.
O niekoľko týždňov Krištof na ulici stretol spolužiaka zo základnej školy. Chvíľu si iba tak zo slušnosti pomlčali na zasneženom chodníku. Potom mu spomenul zvláštnu príhodu, ktorá sa stala v Lahôdkach u Bukovských. Spolužiak chvíľu naňho zarazene pozeral a rozosmial sa.
"Ale veď to je len taká legenda...! Def Leppard nebol skutočný! Vymysleli sme si ho vtedy na tom nočnom pochode. Na brannom cvičení. Nikdy neexistoval! No... maj sa, musím už ísť."
Pustil sa dolu ulicou. Ešte sa zvrtol.
"Ale to s tým kružidlom sa ti fakt podarilo...!" zakričal na Krištofa, zakýval mu a zahol za roh.
Krištof si zamyslene prešiel prstami po líci v miestach, kde sa tiahla bledá jazva. Potom sa tiež pohol preč.
V PONDELOK V HN
V ďalšom pokračovaní príbehu sa šepkár Krištof za dramatických okolností vzoprie Bergerovi -- a to, čo bude nasledovať, rozhodne neočakáva.
Archív predchádzajúcich častí románu nájdete na www.hnonline.sk