Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.09.2020, 17:02

Ožívajú! Jeden z najlepších slovenských etno albumov

Recenzia na najnovšie CD skupiny Žiarislav a Bytosti.

Ožívajú! Jeden z najlepších slovenských etno albumov

Je viac než potešiteľné, že sa za posledné roky dostala ľudová hudba do mainstreamu. A vďaka veľkým či menším projektom, predovšetkým z produkcie RTVS, sa tak do širšieho povedomia dostali aj vynikajúce slovenské etno kapely, ako napr. Banda, či multižánrovky typu Ľudové mladistvá, spájajúce tradičný folklór, jazz a pod. A ľudové motívy sa už taktiež naplno etablovali aj v populárnej hudbe, a to chvalabohu aj tej kvalitnej: Jana Kirschner, Billy Barman atď.
Napriek tomu je tu zúfalo málo zoskupení, ktoré by pokračovali v priamom hudobnom dedičstve predkov a rozvíjali ho tým najprirodzenejším spôsobom: novými ľudovými piesňami. Teda – nové melódie, nové texty! Samozrejme tu máme skvelé kapely a súbory šatiace staré ľudovky do moderného strihu, alebo zdokonaľujúce to, čo sa nám zachovalo, ale je to na Slovensku takmer pravidlom, že ide „iba“ o rôzne variácie a aranžmány tradičných, viac či menej známych ľudových skladieb. Česť výnimkám.

A takouto najvýraznejšou a zároveň nezaslúžene prehliadanou výnimkou sú albumy a piesne zoskupenia Žiarislav a Bytosti. Najmä teda čerstvý album Ožívajú je mimoriadnym počinom, zasluhujúcim si určite väčšiu pozornosť ako len odohratie zopár piesni na FM-ku v programe Hudba sveta. Mimochodom, označenie etno, alebo world music, je v tomto prípade nie celkom šťastné. Omnoho lepšie sa k Žiarislavovej tvorbe hodí termín neofolklór, novotvorná ľudovka, alebo ako hovorí on sám, novodrevo: „Kým v štýloch etno a world sa stretávame predovšetkým s novými, modernými úpravami starých piesní, v novodreve je to naopak. Piesne sú spravidla nové, avšak neraz pôsobia tak, akoby boli dávne.“ Bolo by vcelku milé, keby sa tento výraz vžil a možno raz bude podobne rozpoznateľný ako klezmer, reggae či gypsy music.

Album Ožívajú hrdo obstojí aj náročnú kritiku, čo sa týka zvuku, technickej i umeleckej úrovne a zaslúži si viaceré pozitívne prívlastky, ale najviac trefné a (chvály)hodné mi príde slovíčko nadčasový. Tento umelecký počin totiž preberá naše ľudové tradície, neustrnie v nich však, ale ich tvorivo rozvíja (aj za pomoci moderných postprodukčných postupov) a dokonca posúva (napríklad v piesni Na strane rána) niekam podstatne ďalej, do budúcna, do novej, dá sa povedať zatiaľ mimožánrovej sféry.

Ožívajú ponúka 16 piesní, harmonicky sa striedajúcich v pomalých i svižnejších pasážach a štedrú, vyše hodinovú minutáž. To všetko s nádherne ilustrovaným prebalom a bukletom. Za rôznorodé poetické, baladické či buditeľské texty, ktoré ešte viac ako samotná hudba, definujú tento album, môj najobľubenejší refrén:

Tým sa to začína a tým to končí,
duša sa odklína na samom konci,
na konci krútňavy slnečná brána,
tak smelo povstaň! Cesta je daná!

Na dve najlepšie skladby si človek musí počkať až na samotný záver albumu: Jednoznačne najoriginálnejším songom, v tomto prípade rovno povedzme protest songom, (nielen) tohoto albumu, ale hádam i celej tvorby zoskupenia Žiarislav a Bytosti je strhujúca Na strane rána. Je to až akási nehoráznosť, čoho sme svedkami (fúzia ľudovky a gothic?!) a zároveň presne tá sféra, kam sa musí hudobník vypracovať, ak chce byť braný za plnohodnotného umelca. Pre mňa určite albumová jednička. Pri natáčaní (dúfam) budúceho klipu som nevychádzal z údivu ani po x-tom opakovaní. Ak sa budúca tvorba zoskupenia bude uberať týmto smerom, tak sa veru máme na čo tešiť! Tlieskam.

A ak by sa niekto pýtal, ktorá skladba najviac charakterizuje súčasnú Žiarislavovu tvorbu a kam sa aj s kapelou posunuli (predchádzajúci album Pri prastarom dube vydaný v roku 2010), bez váhania odpovedám, že rovnomenná Ožívajú. Je to tá najesenciálnejšia ukážka, kde sa dnes nachádzajú na umeleckej i remeselnej úrovni. Ak je Na strane rána protest song, Ožívajú je hymnou! Oslavou prírody, prirodzenosti, slobody i „pohanského" duchovna. Ospevom zdravej hrdosti a sebavedomia jednotlivca i národa; no zďaleka nie hymnou tej lacnej nacionálnej pudovosti, s ktorou si to mnohí mýlia, a ktorú napríklad reprezentujú poniektoré popletené politické strany. V podstate si stačí pustiť túto nádhernú, nadupanú a kompozične náročnú pieseň a človek bude mať jasno, či si vypočuje aj zvyšok albumu. Dúfam, že sa čoskoro dočkáme aj uvedenia na youtube.

Samotní hudobníci sa tu nehrajú na virtuózov ani sólistov, hoci dlhšie inštrumentálne pasáže by určite potešili. Každopádne, kvalitný zvuk albumu necháva vyznieť ich muzikantskú vyzretosť: majstrovské Guslanove husle sa hravo prekárajú a dopĺňajú s tými Žiarislavovými (…jak sa strunky naháňajú šéj-háj…), Dobyradove bubnovanie na doboch nenásilne udáva a mení rytmus skladieb a dunivá Desanina basička drží piesne dokopy a naše uši dokorán; cez zasnené i divoké Bohdanove koncovky a píšťalky k nám prúdia pestroraké emócie a nový prvok v kapele – cimbal, so šikovnou Milkou, nás zas nevtieravo unáša do iných svetov. A krásne vyznejú i ďalšie nástroje a s nimi Žiarislavov multitalent. A ešte pozdravujem nádherné ženské trávnicové zbory z druhej piesne Staré časy dobré a gajdičky z Na zemi!

Div divúci, že toto dielo vzniklo, je to taký malý zázrak, ktorým sa Žiarislav a Bytosti definitívne zaradili medzi to najlepšie čo ponúka slovenská i česká etno scéna. A my môžeme s radosťou zacitovať jedno z najsilnejších posolstiev albumu: … žiť a veriť v zázraky, hej stali sme sa nimi!

Vypočujte si. Stojí to zato!

Ticketportal.sk