Slovenská filmová a televízna akadémia vyhlásila v stredu večer laureátov národnej filmovej ceny Slnko v sieti za rok 2019. Slávnostnému večeru v bratislavskej Starej tržnici dominovali filmy Amnestie so ziskom šiestich ocenení a snímka Nech je svetlo, ktorá uspela v piatich kategóriách a patrí jej titul najlepší hraný film.
Ondrík najlepším hercom
Dráma Nech je svetlo režiséra Marka Škopa a producentskej zostavy Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad uspela aj v kategóriách najlepšia filmová réžia, scenár, najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, ocenenie získal Milan Ondrík, a Slnko v sieti si odniesla za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe tohto filmu Zuzana Konečná.
Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe podala podľa SFTA česká herečka Anna Geislerová, slovenskú národnú filmovú cenu získala za postavu Miriam Kelemenovej v politickom thrilleri Amnestie.
Za úlohu Gujdu v tomto filme získal Slnko v sieti v kategórii najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej Gregor Hološka. Amnestie uspeli aj v kategóriách najlepší architekt - scénograf (Tomáš Berka, Karol Filo, Václav Vohlídal), najlepší kameramanský výkon (Tomáš Juríček), ďalej tiež v kategórii najlepší filmový zvuk (Viktor Krivosudský) a najlepší strih (Matej Beneš).
Najlepším dokumentárnym filmom v 10. ročníku Slnka v sieti je snímka Dobrá smrť režiséra Tomáša Krupu a producentskej trojice Krupa, Dagmar Sedláčková a Arash T. Riahi. Titul najlepší animovaný film patrí snímke Šarkan režiséra Martina Smatanu a producenta Petra Badača.
V ďalších kategóriách získal ocenenie za najlepšie kostýmy Marek Cpin za film Hodinárov učeň. Táto filmová rozprávka získala Slnko v sieti aj v kategórii najlepšie masky, ocenenie patrí českej maskérke Helene Steidlovej.
Slnko v sieti za najlepšiu filmovú hudbu si odniesol David Kollar za film Punk je hned! Divácku cenu získala v on-line hlasovaní romantická komédia z východného Slovenska - Loli paradička (r. Richard Staviarsky, Víťo Staviarsky).
Najväčší úspech Milana Lasicu
Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si prevzal humorista, herec a spisovateľ Milan Lasica. "Takéto ocenenia človeka potešia, znamená to, že si niekto všimol, že existujem," reagoval na ocenenie.
Na otázku, na čo zo svojej kariéry najradšej spomína a čo považuje za svoj najväčší úspech, odpovedal jasne: "Moju 40-ročnú spoluprácu s Júliusom Satinským."
V inom rozhovore, ktorý HN poskytol vo februári tohto roka, sa k rokom stráveným so Satinským vrátil: "Myslím, že to bolo veľmi šťastné spojenie. On bol veľký fabulátor, rád rozprával rôzne príbehy, a ja, ako ste si isto všimli, aj ste to povedali, som vždy povedal jedno slovo alebo dve, ktoré boli často pointou toho jeho obsiahleho a kvetnatého rozprávania. Aj v tom nastalo isté porozumenie."
V rozhovore Lasica tiež prezradil, že veľmi príjemné spomienky sa mu spájajú aj s detstvom: "Ale ako to už býva, miešajú sa tam príjemné situácie s tými nepríjemnými a ťažkými, ktoré ma postretli. Vždy to býva tak, že príjemné aj ťažké idú ruka v ruke, ako keby sa potrebovali."
Na konci krátkeho rozhovoru po odovzdávaní cien Slnko v sieti vyjadril maestro Lasica želanie, ktoré sa dá chápať aj ako odkaz verejnosti. "Bol by som rád, keby boli plné kiná, keď sa premieta slovenský film." A treba dodať, že filmy má rád natoľko, že oveľa radšej chodí do kina ako do divadla, profesijne však uprednostňuje divadlo, ako prezradil pre HN.