Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.07.2020, 10:46

Milan Rastislav Štefánik: Stál za jeho smrťou Beneš, bol slobodomurár a prečo sa neoženil?

Dokázal nepredstaviteľné. Chlapec zo zabudnutých kopaníc sa presadil v centre vtedajšieho sveta. Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti.

Milan Rastislav Štefánik: Stál za jeho smrťou Beneš, bol slobodomurár a prečo sa neoženil?
Zdroj: Slovenská národná knižnica-Literárny archív

Včera sme pripomenuli 140 rokov od narodenia M.R.Štefánika, charizmatickej osobnosti a Najväčšieho Slováka. Vyšlo o ňom už viacero kníh, napríklad Generál od režisérky a scenáristky Mariany Čengel Solčanskej, kniha Michala Kšiňana Milan Rastislav Štefánik, či Oči plné oblohy od Jaroslava Rezníka.
Jedna kniha zo všetkých však vyčnieva.

Prebijem sa! Štefánik z pera Jozefa Banáša. Stala sa slovenským knižným bestsellerom, predalo sa z nej už vyše 26-tisíc výtlačkov, preložili ju do češtiny, angličtiny a chystajú sa ďalšie preklady. Kniha získala viaceré ocenenia, napríklad Platinová kniha, Cena Literárneho fondu, Cena Zlaté pero Ladislava Ťažkého.

Zdroj: BUX

​Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zároveň rozhodlo, že román Prebijem sa! Štefánik bude odporúčanou literatúrou pre stredné a základné školy.
Jozef Banáš sa v románe pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou, a to:

Stál za jeho smrťou Beneš? Bol Štefánik slobodomurár? Kto v skutočnosti vyhlásil Česko-Slovenskú republiku? Bol viac čechoslovakistom alebo Slovákom a čím imponoval ženám a prečo sa neoženil?

Chlapec zo zabudnutých kopaníc

V knihe Prebijem sa! Štefánik sa dozviete aj to, aký svetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Prečítate si, o čom hovoril s Tolstým a prečo necestoval Titanicom, hoci to bolo v pláne, dozviete sa o stratenom zlatom poklade ruského cára aj o tom, prečo nemecké tajné služby financovali ruských boľševikov.

Milan Rastislav Štefánik dokázal nepredstaviteľné. Chlapec zo zabudnutých kopaníc Horného Uhorska sa presadil priamo v Paríži – centre vtedajšieho sveta.
Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti.

Čím sa motivoval a kde čerpal železnú vôľu siahať vždy až na dno síl? Aj o tom je beletrizovaný príbeh najvýznamnejšieho muža slovenského národa.
„Knihou o najvýznamnejšom Slovákovi Prebijem sa! Štefánik som chcel vzbudiť emócie, ale emócie pozitívne, emócie lásky a príkladu,“ vysvetľuje Banáš. „Štefánik si zaslúži, aby sme ho milovali. So všetkými jeho slabosťami a pochybnosťami. Mal ich dosť, ale dokázal ich prekonať.

Dokázal do bodky naplniť antickú múdrosť: Per aspera ad astra – cez prekážky ku hviezdam. Alebo ako on vravieval: Rastúcimi prekážkami rastie moja energia na ich prekonávanie. Stal sa hrdinom nie vďaka svojej smrti, ale vďaka svojmu životu..."

Vypočujte si úryvok. Z knihy číta Boris Farkaš:

"Štefánik bol veľmi sebavedomý, to je aj jeden z hlavných zmyslov tejto knihy - povzbudiť naše národné sebavedomie, hlavne mladých ľudí," tvrdí Jozef Banáš.
Po prečítaní knihy Prebijem sa! Štefánik si uvedomíte, ako ťažko bol Štefánik chorý a ako urputne bojoval po celý život so zdravotnými problémami.

"Áno, väčšinu svojho života bol chorý. Mal veľké problémy s črevami, žalúdkom, bol v strese. Je to motivačný román aj o tom, ako bojovať proti chorobám, s prekážkami v živote. Štefánik mal mnoho hesiel, jedným z tých najkrajších bolo - Rastúcimi prekážkami rastie moja energia na ich prekonávanie."

Štefánik bol podľa Banáša príkladný slovenský vlastenec, zároveň Európan a francúzsky občan. Bol vyhľadávaný spoločník, vynikajúci rozprávač a dokonca kúzelník. "Pritom si musíte uvedomiť, že mal 162 cm, bol plešatý od svojich 30 rokov, tvár mal dosť poznačenú od kiahní, ale ženy i muži ho milovali, lebo vedel spoločnosť upútať," dodáva Jozef Banáš.

Úryvok z knihy o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi:

Keď zaklopal na dvere s prostou menovkou Tomáš Garrigue Masaryk mierne sa mu potili dlane. Po prvýkrát v živote sa stretne s človekom, ktorý je pre neho stelesnením cnosti a pravdy, s človekom, ktorého považoval za pokračovateľa svojho idolu – Jana Husa.

Namiesto zvolania „ďalej“ sa dvere otvorili a v nich stál doširoka usmiaty chlapík s briadkou, mohutnými fúzmi, ostrým pohľadom a orlím nosom, na ktorom trónil typický cviker.

„Dobrý deň, som Štefánik. Prišiel som ako ste povedali...“
„Milan, vitajte, poďte ďalej,“ pokynul mu profesor prekvapujúco po slovensky a ukázal na kreslo. Sám zaujal miesto oproti hosťovi. Štefánik rozpačito mlčal, profesor si ho chvíľu skúmavo obzeral.
„Prišli ste bez kabáta, vonku je chladno, nie je vám zima?“
„Dá sa to vydržať,“ odvetil nepresvedčivo.

Masaryk sa díval na drobného študentíka a nechápal kde sa v tomto útlom mladíkovi berie toľká energia a odhodlanie, ktoré je cítiť z každého jeho článku, gesta, nadšeného pohľadu, ktorému je len ťažko odolať. „Viete, že vás poznám už dlhšie?“

„A to ako?“
„Odvtedy ako čítam vaše články. Vaše politické názory sú veľmi moderné a majú to, čo máloktorí autori – staviate ich na demokracii, mravnosti, spravodlivosti, historickom a prirodzenom práve a navyše pozorujem váš umelecký talent poeticky formulovať. Vaše články majú srdce, sú jasné a úprimné. Píšete, že

Slovensko je krajom spustošených vrchov a ten kraj treba zúrodniť. Pekná metafora. Pozrite, tu sú všetky vaše články – či už z Hlasu, alebo Času mám ich odložené. Ak dovolíte, môžem z nich občas citovať?“

Štefánik sedel ako obarený. „Ale... prepáčte... ako viete, že sú to moje články? Veď nie sú podpísané...“
„Ich dikcia, štýl, myšlienkové pochody a najmä tá neskutočná, priam plamenná zanietenosť sú pre vás typické,“ usmial sa Masaryk.
„Vy, profesor Masaryk chcete citovať študenta Štefánika?“
„Takže smiem, ďakujem. Na oplátku vy môžete pokojne citovať mňa. Napokon sme takmer krajania. Viem, že miesto vášho a môjho narodenia sú si veľmi blízko. Hodonín a Košariská sú vzdušnou čiarou vzdialené asi šesťdesiať kilometrov.“
„Vy viete, že pochádzam z Košarísk?“
„Mám vo zvyku vždy sa o ľuďoch, ktorí ma zaujmú, dozvedieť čo najviac. Páči sa mi, že aj v Prahe hovoríte po slovensky, veď ja som tiež Slovák a my si predsa rozumieme. Poprosil som kolegu Šrobára, aby sprostredkoval naše stretnutie. Chcem vám poďakovať za to že píšete do Času v slovenskej rubrike. Robíte to výborne. Vaše citlivé a srdcom písané úvahy o rodnom kraji ma veľmi oslovujú, veď som sám takmer kopaničiar...“

Beethovenovou Osudovou uviedla do života v utorok v bratislavskom kostole Klarisky knižnú novinku o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi Zvonkohra Košariská - Priepasné. Prebijem sa! Štefánik - Muž železnej vôle (Ikar) je názov beletrizovaného príbehu najvýznamnejšieho muža slovenského národa, pod ktorý sa podpísal Jozef Banáš.

"Intenzívne som sa zberu a analýze materiálu venoval asi tri a pol roka, preštudoval som 62 kníh. Bola to ťažká práca, ale radostná," uviedol autor, ktorý sa v obsažnom románe pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou.

Ticketportal.sk