Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.07.2020, 13:59

Iryna Zelyk: Chcem pomôcť rodičom aj deťom ovládať hnev

Talentovaná spisovateľka Iryna Zelyk prináša nový manuál pre rodičov ako zvládať hnev svojich detí.

Iryna Zelyk: Chcem pomôcť rodičom aj deťom ovládať hnev

Autorka, ktorej motívom sa stali detské emócie, približuje v rozhovore proces svojej tvorby. Súčasťou jej kníh je okrem pútovaných príbehov aj príhovor rodičom. 


Prečo ste sa rozhodli venovať detskej literatúre?

Tým impulzom bol môj syn. Vďaka môjmu prvému rozprávkovému príbehu, zameranému na detské pocity, sa mi podarilo vysvetliť mu veľkú zmenu, ktorú sme volali „sestrička“.

Dej rozprávky je o súrodencoch, ich pocitoch a o láske mamy k deťom. Symbol slnka pomohol synovi pochopiť, že tak ako rovnako na nich svieti slniečko, aj mama miluje svoje deti rovnakou láskou.

Prekvapil vás úspech, s akým sa stretli vaše prvé publikácie na Slovensku?

Áno, a stále ma prekvapuje viac a viac. Úspechom pre mňa je každý jeden email, ktorý dostanem od rodičov o tom, ako im moje knihy pomohli.

Pamätám si, ako mi jedna pani napísala, že knižku „Ľúbim ťa“, ktorá je o nepodmienečnej rodičovskej láske, kupuje pre svoju dcéru, ktorá je už tiež mamou, pretože prejavovať svoje pocity za jej mladých čias nebolo vhodné a deti boli považované za „dobré“ iba, keď poslúchali.

Súčasný trh je zaplavený literatúrou pre deti. V čom je váš prístup odlišný?

Za každým príbehom je životná situácia a pocity, ktoré zažil takmer každý. Súrodenecká krivda, sebadôvera či jedinečná rodičovská láska. Pocity, ktoré veľakrát ostávajú nepochopené, neprijaté alebo potlačené do úzadia.

Sú to vlastne príbehy zo života, prenesené do rozprávkového sveta, ktoré otvárajú detské srdcia. Pomocou predstavivosti a fantázie deti rozprávkový príbeh určitým spôsobom prežívajú a vďaka tomu pracujú nie iba s vedomím, ale aj s podvedomím, duševným svetom, kam sa ukladajú nespracované nevedomé archetypy.

Rozprávka o pocitoch môže pomôcť uložiť do krehkého duševného sveta dieťaťa tú správnu informáciu alebo vymazať tú boľavú.

Vaša tvorba je zameraná na detské pocity. Podľa akého kľúča si vyberáte konkrétne emócie, ktoré potom zakomponujete do deja?

Mám načrtnutých viacero príbehov a je to u mňa vždy veľmi intuitívne, ktorý sa rozhodnem vydať. Záleží na viacerých okolnostiach. Veľmi dôležitý je pre mňa ten finálny pocit, že rukopis je už „absolútny“, a to sa zas viaže na to, do akej hĺbky mám odpozorovaný a pochopený detských svet v danej problematike.

Či sa mi danú problematiku podarilo vystihnúť tak, aby zostala na úrovni inšpirácie, nie presvedčenia. Keďže vychádzam aj z pozorovania mojich detí, do určitej miery záleží aj na období, ktoré aktuálne prežívajú.

Témy ako napríklad „sebadôvera“ silne rezonujú aj u dospelého publika. Prečo ste zvolili práve ju ako jeden z prvých námetov?

Sebadôvera veľmi úzko súvisí s láskou k sebe samému. Sebaláska zdieľa lásku s ostatnými, láska zase vytvára pokoj a harmóniu. Preto je nesmierne dôležité nikdy si neprestávať veriť.

Veľkosť lásky k sebe samému závisí od toho, ako si veríme a či vlastnú hodnotu posudzujeme podľa toho, ako sa cítime alebo podľa názoru okolia.

Spoločnosť vytvára prostredie, v ktorom je dieťa viac menej prinútené neustále o sebe pochybovať, a tak pomaly „zabúda“ na dôležitosť poznania hodnoty svojej vlastnej jedinečnosti.

Nikto nás v detstve neučí, že je najdôležitejšie poznať samého seba, veriť si a mať sa rád. A potom sa celý život, aj v dospelosti, nevieme nájsť, snažíme sa len vyhovieť okoliu a žijeme v neistote, či sme dostatočne dobrí.

Inšpirovali vás osobné skúsenosti alebo sú príbehy čisto fiktívne?

Samotné situácie, spojené s pocitmi, a cesta, ako sa s rôznymi emóciami vysporiadať, sú životné skúsenosti a poznanie. Príbeh a postavy sú vymyslené. Snažím sa vyberať zaujímavých hrdinov a dej vytvoriť tak, aby nebol náročný a aby čitateľ dokázal sústrediť pozornosť na pocitový aspekt diela.

Ako by ste odporučili rodičom, aby s vašimi knihami pracovali?

Súčasťou každej mojej knihy je aj príhovor rodičom. Sú to moje úvahy o téme, ktorej sa venuje tá ktorá knižka a v ktorých poukazujem na silné prepojenie detí a rodičov, a tiež na to, ako môžu navzájom jeden vedľa druhého rásť.

Ako dlho trvá proces, kým knihu napíšete a zilustrujete?

Keďže pracujem na plný úväzok a tvorbe sa venujem iba vo voľnom čase, je to beh na dlhé trate. Trvá aj rok, kým sa knižka môže predávať.

Ste prítomná aj pri procese ilustrovania?

Samozrejme, a musím povedať, že veľmi intenzívne. Ilustrácia musí čo najdokonalejšie znázorniť myšlienku, ktorú chcem vyjadriť, keďže ide o detskú literatúru, v ktorej je práve obraz nesmierne dôležitý.

Čomu sa venuje vaša knižná novinka?

Knižka „Ja a pánko Hnev“ je o hneve a má za cieľ pomôcť deťom a ich rodičom spoznať, pochopiť a naučiť sa ovládať ich hnev. Táto knižka bola pre mňa zatiaľ najväčšou výzvou, keďže emócia hnevu je vždy skrytým prejavom nejakého iného pocitu. Verím, že bude pre čitateľa inšpirujúca.

Ticketportal.sk