Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.03.2020, 00:00

Fenomén takzvanej kvalitnej televízie: Keď seriály predbiehajú filmy

  • Už dlho neplatí tvrdenie, že zapnúť si televíziu znamená pozerať sa na nezmyselné hlúposti.
  • Predovšetkým televízne seriály prešli v posledných dvoch dekádach nevídanou premenou a divákovi toho poskytujú viac než "klasické" filmy.
  • Prečítajte si článok publikovaný v HNmagazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k hospodárskym novinám.
Fenomén takzvanej kvalitnej televízie: Keď seriály predbiehajú filmy
Zdroj: Pixabay (ilustračná)

Boli časy, keď televízia v našich životoch znamenala úbežník šedivej pravidelnosti. V túto dennú hodinu idú hlavné správy, teraz večerný seriál, iný seriál zasa sledujeme po návrate z práce, pred správami ide krátka televízna súťaž alebo sitcom.

​Seriály boli nasadzované v určitý deň a čakalo sa celý týždeň na ďalšiu epizódu. Existujú prípady, keď sa v rôznych častiach Indie kvôli vysielaniu jednej telenovely presúval koniec pracovného času, aby ženy po návrate z poľa stihli nový diel.

V Československu väčšinou nevysielali niekoľko nových seriálov súčasne už len preto, že vysielací kanál bol iba jeden a neskôr dva, pričom na druhom sa hrali reprízy starších seriálov a filmy pre pamätníkov.

Televízia ani nemala prinášať veľa vzrušenia, ani byť sviatkom, nevyžadovala sústredené sledovanie. Bola kulisou a pohyblivou tapetou v bytoch. Celým obsahom a existenciou dávala televízia najavo, že slúži každodennosti a poskytuje akési bezpečie: že naše životy sú rovnaké, majú kontinuitu, že niečo bude pokračovať a že budú reprízy.

Nástup lepšej televízie

Keď univerzálny učenec Umberto Eco písal o paleotelevízii a neotelevízii, dokázal rozlíšiť, že predtým mala televízia skôr propagandistický charakter, ale hovorila viac o svete „vonku“, zatiaľ čo neotelevízia, čím myslel prevažne taliansku televíziu od 80. rokov, skôr rozpráva sama o sebe, odkazuje na svoje hviezdy a obsahom je to, čo sa deje priamo v štúdiu, kde sa spieva alebo roztáča koleso šťastia.

Vrcholom mohli byť niekedy na konci 90. rokov televízne reality šou, kde boli ľudia zavretí v domoch a sami sa stali predmetom televízneho vysielania, zatiaľ čo sa na nich pozerali ľudia vo svojich domovoch, tiež izolovaní v  istom konzumeristickom uzavretom okruhu.

Ľudia v reality šou zlorečili publiku, ktoré sa na nich pozeralo, a nadávalo im do voyeurov, zatiaľ čo publikum pri obrazovkách posielalo aktérom esemeskami nevhodné správy, že sú darmožráči a prostitúti.

Nech sa televízia vyvíjala akokoľvek, vždy bola jej hraná produkcia chápaná ako lacnejšia verzia filmov do kín: s horšou natáčacou technikou, s menším rozlíšením obrazu a menšou zvukovou citlivosťou, s menej premysleným rámovaním obrazu, jazdou kamery či so strihom.

Pracovať pre televíziu nebolo prestížou, ale známkou profesijného úpadku.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk