Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.02.2020, 00:00

Fenomén Čiernych dier: Na ich grafiky čakajú davy. Sú beznádejne vypredané

  • Za posledné roky sa im podarilo vytvoriť zaujímavý fenomén.
  • "Niektoré pamiatky zanikli s tichým súhlasom verejnosti. Ľuďom sa doslova uľavilo, že konečne tá „stará, škaredá búda zmizla“. Ťažko sa vysvetľujú hodnoty na pamiatke s rozbitými oknami a ošarpanou omietkou, ktorej príbeh málokto pozná," hovorí Michal Tornyai.
  • Po ich grafike túžia milovníci histórie, umenia ale najmä bežní ľudia. No, žiaľ, všetky sú beznádejne vypredané.
  • Aukčná spoločnosť Soga pripravila unikátnu výstavu 189 grafík a chystá aj benefičnú aukciu.
  • O Čiernych dierach, ohrozených pamiatkach aj fenoméne grafík sme sa rozprávali s Martinom Liptákom a Michalom Tornyaiom
  • Rozhovor bol publikovaný v HNmagazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Fenomén Čiernych dier: Na ich grafiky čakajú davy. Sú beznádejne vypredané
Zdroj: Peter Mayer

Prečo vznikli v roku 2014 Čierne diery?

Martin: Spoločne s Andrejom Sarvašom a Miroslavom Beňákom sme cestovali po Slovensku a zaujímali sa o zabudnuté priemyselné pamiatky. Bolo nám ľúto, že mnohé z nich sú schátrané a bežný človek nepozná ich hodnotu, nemá šancu zistiť, aký príbeh je za nimi. Viaceré z nich patrili medzi najvzácnejšie pamiatky, aké Slovensko vôbec má.

​Z občianskeho nepokoja sme si povedali, že by sme s tým mali niečo urobiť. Začali sme pamiatky fotiť, písať o nich a neskôr tvoriť grafiky. Mnohé priemyselné pamiatky boli zbúrané alebo schátrali až do zabudnutia. V Bratislave takto padlo niekoľko storočných tovární, napríklad Kablo, Gumon, Siemens, Klingerka a ďalšie.

Vlastníci dostali za protizákonné búranie chránených pamiatok symbolické pokuty, alebo ani tie nie, a išlo sa ďalej bez väčších protestov. V niektorých regiónoch Slovenska však neboli potrebné ani demoličné stroje a stačili vandali a neexistujúca údržba.

Vedeli ste, čo si o týchto pamiatkach myslia ľudia?

Michal: Niektoré pamiatky zanikli s tichým súhlasom verejnosti. Ľuďom sa doslova uľavilo, že konečne tá „stará, škaredá búda zmizla“. Ťažko sa vysvetľujú hodnoty na pamiatke s rozbitými oknami a ošarpanou omietkou, ktorej príbeh málokto pozná. Na Slovensku dlhšie chýbali viditeľné pozitívne príklady obnovy tohto typu pamiatok na nové funkcie, ako ich obdivujeme v zahraničí.

Bez ohľadu na to, či ide o galérie, byty, obchodne centrá alebo kancelárie. Využitie takýchto priestorov znamená okrem úcty k histórii aj kontinuitu, nižšiu ekologickú stopu a ozvláštnenie koloritu mesta.

​Martin: Bolo nám jasné, že treba niečo urobiť s vnímaním ľudí. Pamiatky popularizovať. Samozrejme, že vinníci búrania zneužili slabiny systému v čase stavebného rozmachu. Išli na hranu zákona a niekedy až za ňu a prepieklo sa im to. Ale veci sa nedajú zmeniť bez tlaku verejnosti.

Milo nás prekvapilo, do akých rozmerov nakoniec záujem o nepovšimnuté pamiatky narástol. Články si našli desaťtisíce čitateľov, na grafiky stoja tisíce ľudí, zo zisku sa nám darí pomáhať pamiatkam a keď treba, spolupracujeme s právnikmi alebo medializujeme kauzy.

Vďaka veľmi širokej základni ľudí má potom tento hlas oveľa väčšiu váhu a niektoré osudy sa už podarilo zmeniť, aspoň nateraz.

Je ťažšie zachraňovať pamiatky na Gemeri alebo v centre Bratislavy?

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk