Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.01.2020, 00:00

Nová Dubnica, Marxovo či Baťovany: Odhaľujeme osudy a príbehy umelých miest Slovenska

  • Postavené boli na zelenej lúke. Alebo na mieste oveľa menšej obce.
  • Podstatné je, že na rozdiel od prevažnej väčšiny miest nevznikali postupne a organicky, ale prakticky naraz a výlučne pre potreby priemyslu.
  • A ich architekti verili, že tvoria ideálne mestá.
  • Prečítajte si článok publikovaný v HNmagazíne, ktorý vychádza ako príloha k Hospodárskym novinám.
Nová Dubnica, Marxovo či Baťovany: Odhaľujeme osudy a príbehy umelých miest Slovenska
Zdroj: Archív mestského úradu Nová Dubnica

„V chotári medzi obcami Kolačín a Trenčianska Teplá vyrastá na ploche 115 hektárov Vorošilovo. Po dostavaní mesta, v ktorom jeho navrhovatelia harmonicky a nenásilne uplatňujú socialistický realizmus v architektúre, tu bude bývať 25-tisíc ľudí."

​"Stavitelia najkrajších budov Vorošilova čerpali z nepreberného bohatstva ľudovej tvorivosti, ktorej krásne vzory nachádzajú na okolitých stavbách na Považí. Nový architektonický ráz týchto budov, riešený duchom socialistického realizmu, urobí budúcim Vorošilovčanom pobyt v ich meste radostným a príjemným.

Mesto súladu a pokoja

Nadšenie, prítomné v dobovej správe o vzniku budúcej Novej Dubnice (pôvodne zamýšľaný názov Vorošilovo odkazoval na neďaleký strojársky podnik Závody K. J. Vorošilova, pomenované po maršalovi Sovietskeho zväzu, pre potreby ktorého sa mesto stavalo) nebolo fingované.

S výstavbou sa začalo v roku 1951. Bol to čas, keď ľudia v Československu naplno prežívali kult Stalina a veľká časť z nich úprimne verila v možnosť vybudovať nový, lepší svet. Výstavbou vzorového mesta socialistického človeka bol poverený významný český architekt Jiří Kroha.

A tiež architektonický ústav s desiatkami pracovníkov, zriadený len pre túto príležitosť. Do Vorošilova sa malo vchádzať po triumfálnej ceste cez víťazný oblúk, ktorý mal pripomínať ozubené koleso. Veľké námestie, pochopiteľne bez kostola, malo byť vhodné na masové prehliadky a manifestácie, v jeho čele mal stáť kultúrny dom. Kúsok za ním mal byť do svahu vsadený amfiteáter pre tisícky ľudí.

Na jar roku 1953 však Stalin zomrel a čoskoro sa začalo hovoriť o nezdravom stalinistickom kulte.

89% zľava na predplatné

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk