Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.12.2019, 00:00

Fenomén sci-fi: Úložisko iných svetov nás znepokojuje už dvesto rokov

  • Masová hystéria, útek do kostola po posledné pomazanie a napokon podpálenie budovy rádia, ktoré to všetko spískalo.
  • Takto dopadlo vysielanie rozhlasovej adaptácie románu H. G. Wellsa Vojna svetov v Ekvádore vo februári 1949.
  • A hoci odvtedy už žiadne sci-fi nevyhnalo ľudí do ulíc, znepokojuje nás naďalej – akurát inak. Koniec koncov, má to vo svojom DNA od počiatku.
  • Prečítajte si článok publikovaný v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Fenomén sci-fi: Úložisko iných svetov nás znepokojuje už dvesto rokov
Zdroj: Pixabay

Matrix, Terminátor, Vesmírna odysea. Ale aj Prekrásny nový svet, 1984 či Stopárov sprievodca galaxiou. Niet človeka, ktorý by v tomto žánri nemal svojho obľúbenca. Nečudo. Sci-fi je s nami už rovných dvestodva rokov a rozhodne sa mu nemíňajú témy.

​To, že román Frankestein, čoby pionier na poli vedeckej fantastiky, vznikol v období priemyselnej revolúcie, nie je náhoda. Práve vtedy sa totiž v ľuďoch začal rodiť dovtedy nepoznaný strach, plodiaci mnohoraké úvahy a fantázie: z odvrátenej stránky technického pokroku.

Iba 18-ročná Angličanka Mary Shelleyová svojím dielom o monštre stvorenom zo zošitých mŕtvych tiel a oživenom elektrinou položila svetu otázky, ktoré majú váhu dodnes. Práve tak sa dá koniec koncov rozpoznať kvalitné sci-fi. Kulisy v podobe technologických fantázií starnú, no úvahy o povahe, dilemách a paradoxoch sveta a človeka zostávajú (často bolestne) svieže.

Dôkazom je i Posledný muž, ďalšie dielo hĺbavej manželky romantického básnika Percyho Bysshe Shelleyho (a slovami teoretikov prvý postapokalyptický sci-fi román) zasadené do sveta v roku 2097 zničeného morovou epidémiou. Dnes už vieme, že mor nás takmer určite nevyhubí, no úvahy o zániku ľudstva nás neopúšťajú. Naopak.

Keď sa pretne literatúra s realitou

Scientific romance. To bol termín, ktorý sa pôvodne uchádzal o zastrešenie diel s vedecko-fantastickými prvkami. Pojem sci-fi, spočiatku v podobe scientifiction, ho definitívne prevalcoval v polovici 20. storočia. Spisovateľ a editor Hugo Gernsback jeho náplň v roku 1926 objasnil takto: „Pod označením ,scientifiction‘ mám na mysli príbehy autorov typu Jules Verne, H. G. Wells a Edgar Allan Poe – očarujúcu romantiku zmiešanú s vedeckými faktami a prorockými víziami.

Nielen že tieto úžasné príbehy tvoria ohromne zaujímavé čítanie – sú vždy poučné. Je celkom možné, že nové dobrodružstvá zobrazené pre nás v dnešnej vedeckej fantastike sa dočkajú realizácie už zajtra. Budúce generácie budú na ne poukazovať ako na tie, ktoré razili novú cestu, a to nielen v literatúre a vo fantastike, ale tiež v pokroku,“ cituje portál scifi.sk.

Navzdory ironickému konštatovaniu spisovateľa Briana Aldissa, že „vedecko-fantastická literatúra je určená vedcom práve tak málo ako strašidelné romány strašidlám“ (ktoré má vyvrátiť rozšírenú predstavu laikov o tom, že fantázie sci-fi spisovateľov môžu vedcov posúvať v ich bádaní), je predsa len fascinujúce, že taký Jules Verne písal o elektrickej ponorke, audiovizuálnom prenose či metre poháňanom stlačeným vzduchom (čo nemá ďaleko od moderných rýchlovlakov na magnetických poduškách) dávno pred ich vynájdením.

No domýšľanie vedeckých teórií či vynálezov v skutočnosti patrí do genofondu sci-fi ako máločo iné. Prakticky potvrdené teórie a vyskúšané vynálezy v role ústredného nápadu nemajú čo hľadať. To, či sa literárne fantázie nakoniec aj naplnia, je otázkou nadania spisovateľa, ale aj náhody.

Občas však dôjde i k tomu, že fikcia a realita sa pretnú.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk