V tlačovej správe k výstave Mapovanie, ktorá mala minulý týždeň vernisáž v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach, jej kurátori uvádzajú: "Keďže ide naozaj o špecifickú výstavu, jej publicita by vo veľkom význame pomohla v ,boji` ukázať, že nielen v Bratislave sa rodia umelci a umelecká kultúra ako záujem o mladých umelcov." Táto štylisticky a významovo mimoriadne pozoruhodná veta ma zaujala hneď z niekoľkých dôvodov. Nakoľko bude táto výstava, prezentujúca maľbu a video art študentov a absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií v Košiciach "naozaj špecifická", si netrúfam odhadnúť. Podľa kurátorov by však jej publicita pomohla "v boji" ukázať (závažný vetný konštrukt), že aj na východnom Slovensku sa rodia kvalitní umelci. Neviem, kto s kým bojuje, ale vyhlásenia tohto typu začínajú byť únavné. Stokrát ožutá fraška o centralizovaní bratislavskej umeleckej scény už nejaký ten čas skutočne vyvoláva gogoľovský smiech cez slzy. V Bratislave je viac pracovných miest, vyššia životná úroveň, sú tu vyššie platy a drahšie byty, no umelci tu rovnako, ako všade inde, robia, čo môžu, aby si svoju tvorbu obhájili. Ako všade inde na Slovensku, ani tu im "pečené holuby do huby nepadajú", len preto, že sú z Bratislavy. Vlnu zviditeľňovania a následného konceptu "outsiderstva" konkrétne košickej umeleckej scény spustilo finále súťaže pre umelcov do 35 rokov Cena Oskara Čepana v roku 2005. Myslím, že akýkoľvek dlhodobý koncept, založený na tendenčnom základe, skôr či neskôr potopí sám seba. Hra na tých ukrivdených, ktorí sú neprávom "odsunutí na druhú koľaj", už nie je namieste. Nech sa pridajú aj umelci v Banskej Bystrici či Trnave a dielo bude dokonané. Je len smutné, keď sa ešte aj mladí kurátori stále chytajú tohto "vyčpělého" pseudokonštatovania a organizujú výstavy ako East of Eden alebo Decentralizácia. Nemám rada prvoplánové a rukolapné koncepty. Samotnému umeniu a dielam umelcov, ktorých sa týkajú, môžu skôr ublížiť, ako pomôcť.
Lucia Gavulová,
výtvarná kritička
StoryEditor