Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Na filmovom festivale Berlinale nás reprezentoval v projekte Shooting Stars, ktorý predstavuje mladé európske herecké talenty. "V Berlíne som zažil niečo neuveriteľne krásne," hovorí pre HN Marko Igonda.

Včera ste sa vrátili z festivalu Berlinale. Aké sú vaše prvé dojmy z projektu Shooting Stars? Umožnili vám organizátori cítiť sa naozaj ako hviezdy?
Absolútne. Celá akcia niesla skutočne znaky áčkovej udalosti. Všetko bolo fenomenálne zorganizované, mal som z projektu úžasný zážitok.

Čo na vás zapôsobilo najviac?
Najviac asi práve tá bezchybná organizácia. European Film Promotion dokázala všetko pripraviť tak, že to klapalo stopercentne ako hodinky. Niežeby som to od takých profesionálov neočakával, ale človek nikdy nevie. Ja som v Berlíne zažil niečo neuveriteľne krásne.

Absolvovali ste rozhovory so zahraničnými médiami, producentmi, kastingovými agentmi. Poznali slovenskú kinematografiu, mali prehľad o vašej práci?
Musím sa poďakovať Slovenskému filmovému ústavu, že novinárov aj producentov veľmi dobre pripravili. Ich znalosti o mojej práci - minulej aj tej pripravovanej - boli stopercentné, bolo to naozaj vysoko profesionálne.

O čo sa v individuálnych rozhovoroch najviac zaujímali?
V prvom rade chceli vedieť čo najviac o vás, pretože ste pre nich materiál, ktorý má nejakú hodnotu. Zaujímali sa predovšetkým o môj spôsob práce. Rozoberali sme napríklad podrobne niektoré konkrétne situácie na filme Rozhovor s nepriateľom.

Odchádzate z Berlinale s nejakou konkrétnou filmovou ponukou vo vrecku?
S konkrétnou ponukou zatiaľ nie, ale kontakty sú vytvorené, čiže uvidíme, čo čas prinesie.

Momentálne sa blížite do finále nakrúcania prvej etapy filmu Lietajúci Cyprián, v ktorom hráte hlavnú úlohu. Priblížte pár slovami tento historický film...
Režisérkou filmu je Mariana Čengel Solčanská. Vytvorila fiktívny príbeh, ktorý vychádza zo starej legendy o tajomnom mníchovi Cypriánovi - možno je pravdivá, možno nie. Podľa nej si Cyprián zostrojil lietajúci stroj. Momentálne máme za sebou nakrúcanie retrospektívnej časti filmu, teraz nás čaká tá najťažšia časť - nakrúcanie v Pieninách a Červenom Kláštore.

Uvidíme vás vo filme lietať?
To by som najradšej nechal otvorené...

Cyprián zložil pri vstupe do kamaldulského rádu sľub mlčanlivosti. To bola pre vás ako pre herca asi dosť veľká výzva...
Samozrejme, je to veľmi veľká výzva, čo sa týka hereckých prostriedkov. Herec musí nájsť úplne iný kľúč. Oči sú však pre mňa najsilnejšie a zároveň najťažšie gesto.

Podobne ako pri Rozhovore s nepriateľom, aj tu vstupujete do projektu s režisérkou, pre ktorú je film celovečerným debutom. Čo vás presvedčí, aby ste na nejakú filmovú ponuku prikývli?
Tých okolností, ktoré to ovplyvňujú, je veľmi veľa - od prvého stretnutia s režisérom, s ktorým si musíme "sadnúť", porozumieť si v spoločných víziách a v cítení filmu, cez scenár a tému, ktorá by vás svojím spôsobom mala zasiahnuť a zaujímať, až po okolnosti nakrúcania. Momentov, na základe ktorých sa rozhodujem, je veľmi veľa. Mariana Čengel Solčanská presne vedela, čo chce, mala jasnú predstavu, poznal som jej predchádzajúcu prácu. No a najmä postava Cypriána je veľmi silná. Taká úloha sa neodmieta.

Nie každému hercovi sa darí pôsobiť naraz na divadelných doskách aj na filmovom plátne. Je vám niektorá z týchto dvoch polôh bližšia?
Snažím sa fungovať paralelne. Som rád, keď môžem obe polohy striedať. Pre mňa je to veľmi dôležité, vždy mi to ukáže hranice jedného, hranice druhého a na základe toho si môžem analyzovať akýkoľvek svoj fiktívny proces.

Už niekoľko rokov pôsobíte v českom divadelnom prostredí. Tri roky ste však hrali aj v Slovenskom národnom divadle - máte tak možnosť porovnávať. V čom je české prostredie iné?
V princípe sa od slovenského v ničom neodlišuje. Pre mňa je to jedna rovina, všade sú individuality, každá má svoje plus a mínus. V každom prípade je to divadelný svet, kde všetci umelci milujú to, čo robia, a dávajú do toho absolútne všetko.

Shooting Stars
Projekt Shooting Stars organizuje medzinárodná organizácia European Film Promotion, ktorá je zameraná na propagáciu európskej kinematografie vo svete. Už druhý rok je jej členom aj Slovenský filmový ústav, vďaka čomu sa na Berlinale mohla predstaviť pred rokom Táňa Pauhofová a teraz Marko Igonda. "Mala som možnosť nadviazať množstvo kontaktov, dostala som niekoľko zaujímavých pracovných ponúk. Bola to jedna z najlepších akcií, akých som sa zúčastnila," hodnotí spätne svoju účasť Táňa. Kým po minulé roky vyberali finalistov členovia organizácie, podľa nových pravidiel o výbere tohtoročných rozhodovala päťčlenná medzinárodná porota.

Ticketportal.sk