Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.03.2019, 11:05

Nenechajte sa oklamať, trh s umením je zaplavený falzifikátmi a sú čoraz kvalitnejšie, upozorňuje odborníčka

  • Článok o fenoméne zberateľstva si môžete prečítať v magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený do Hospodárskych novín.
  • Prečo sa nechávajú ľudia oklamať? Je za tým nevedomosť alebo chamtivosť? 
  • Do ktorých autorov sa oplatí investovať? 
  • Treba zbierať Benku a Fullu, alebo staviť na mladých umelcov?
  • A na ktorých, aby to malo význam? 
Nenechajte sa oklamať, trh s umením je zaplavený falzifikátmi a sú čoraz kvalitnejšie, upozorňuje odborníčka
Zdroj: Aukčná spoločnosť SOGA

Je to vášeň, ale aj snaha o budovanie majetku. Umenie v histórii vždy priťahovalo bohatých, inteligentných a tých, ktorí mali vkus. Vedeli, čo je krásne a hodnotné, vlastnili rozsiahle zbierky a vďaka nim sa zachovali umelecké diela až dodnes. Ako dnes funguje zberateľstvo? Ide viac o krásu alebo o investíciu?


Vedeli, ako na to, mali vkus, odvahu aj peniaze. A tak podporovali umelcov svojej doby. Tí im maľovali rodinné portréty a ich mecenáši stúpali v spoločnosti na čoraz vyššiu úroveň.

V skorej renesancii sa začínala formovať nová buržoázna trieda, ktorá si svoje postavenie zvyšovala aj vďaka novým umelcom. Mediciovci mali pod patronátom Botticelliho či Michelangela.

Lord Arundel vlastnil mince, obrazy, sochy, kresby a ako mecenáš mal zásadný vplyv na flámskeho maliara Anthonisa van Dycka. Zbierka ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej sa stala základom pre vznik Ermitáže.

Aj na Slovensku malo zberateľstvo svoju tradíciu, aj keď menšiu ako v okolitých krajinách. Albert Tešinský ako miestodržiteľ vo vtedajšom Pressburgu sformoval základy zbierky, z ktorej neskôr vznikla viedenská Albertina.

Pôvodne vystavoval obrazy svetovej kvality na Bratislavskom hrade, no postupne si ich sťahoval do Viedne. Zberateľstvu sa venovali aj šľachtické rodiny Pálffyovcov či Törökovcov. Postupne sa k nim pridávali tiež vplyvné meštianske rodiny. Nástup komunistického režimu však pretrhol kontinuitu a zberateľstvo takmer prestalo na Slovensku existovať.

Bez kontinuity
Bohužiaľ, akoby sme stratili tradíciu zberateľstva. Minulý režim takmer vymazal túto činnosť z verejného povedomia. To však neznamená, že zberateľstvo zaniklo – vždy bolo prítomné, hoci nie veľmi viditeľné.

Pred rokom 1989 sa len presunulo mimo verejného priestoru. V roku 1948 došlo v krajine k znárodneniu, je prirodzené, že ľudia nemali príliš náladu prezentovať sa obrazmi, ktoré im ostali. Svoj majetok sa snažili takto ochrániť.

Obchodovanie s umením podliehalo verejnej kontrole, hoci predať obraz nebolo trestným činom. Aj preto zberatelia obchodovali medzi sebou, využívali osobné kontakty a ateliérový predaj,“ hovorí historička umenia a expertka na dejiny domáceho trhu s umením Nina Gažovičová, licitátorka Aukčnej spoločnosti SOGA.

„Niektorí z prvej vlny našich zberateľov po roku 1989 zbohatli a keďže poznali starožitníkov, priekupníkov, vlastnili obrazy a takpovediac vedeli, ako trh funguje – začali sa v nových podmienkach svojej vášni začali venovať intenzívnejšie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.