THIS IS ENGLAND, apríl 2007
Aj skíni môžu byť dobrí ľudia. Tak nejak by sa dalo chápať posolstvo filmu Shanea Meadowsa, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi jedným z nich. Hnutie skinheads nebolo v časoch, keď sa odohráva film (1982) ešte jednoznačne definované ako rasistické, často išlo len o subkultúru s vlastným štýlom obliekania a hudba ktorú počúvali mala silný jamajský vplyv. A ako ukazuje Meadowsov (zatiaľ najlepší, keďže tie predchádzajúce boli miestami dosť ploché) film, nebolo nič zvlášte, keď sa medzi skínmi pohybovali aj nejakí Jamajčania. Film je príbehom 12-ročného Shauna, ktorého otec zahynul vo falklandskej vojne. Chlapca šikanovaného spolužiakmi si ´adoptuje´ skupina skínov. Film sleduje ich následný rozkol na nenásilnú vetvu, kde išlo viac o hudbu a módu, a na jej protipól, kde už ide o čistú rasu a neraz aj o život. Mnohí skíni sa časom zmenia a sú menej radikálni. Tak ako sa český Daniel Landa pretransformoval na vlastenca a malomeštiaci tlieskajú jeho Krysařovi, tak sa Meadows premenil na režiséra, ktorý nakrúca čoraz prijateľnejšie filmy o pomste, mužskej agresivite a ´bloody immigrants´. Akokoľvek sa od svojej minulosti dištancuje, v jeho filme stále cítiť silnú nostalgiu za časmi, keď mali jeho topánky hrubšie podrážky ako dnes.
THE LAST KING OF SCOTLAND, január 2007
Britský príspevok na tému ako chutí moc. Čerstvo vyštudovaný škótsky lekár Nicholas Garrigan odlieta v 70. rokoch do Ugandy. Od návštevy exotickej krajiny i sľubuje vzrušujúce zážitky, romantiku a príležitosť omáhať tam, kde ho ľudia skutočne potrebujú. Náhodou sa však stáva osobným ekárom diktátora Amina. A spolu s tým a jeho dôverníkom, poradcom a pravou rukou, no zároveň je svedkom únosov, vrážd a zverských činov. Keď sa konečne pokúsi zastaviť šialenstvo, ktoré ho obklopuje, zmení a jeho pobyt na zúfalý boj o prežitie. Tento film sa objavil v britských kinách v rovnkom čase ako Hollywoodom omnoho silnejšie ovplyvnený Blood Diamond. Hoci oba filmy chceli rozprávať krutých osudoch Afriky, Britom sa podarilo povedať viac. Mediálnu slávu a Oscara si odniesol robustný Forest Whitaker a stvárnenie afrického diktátora za ktoré dostal Oscara, tak trochu v tieni neoprávnene zostal James McAvoy (Garrigan), najdôvernejšie známy priaznivcom seriálu Shameles. V priebehu filmu sa Amin mení zo žoviálneho vodcu na krutého diktátora, jeho osobný lekár zo žoviálneho Škóta na vydesenú kôpku nešťastia. Ako tvrdia tvorcovia filmu, z 80 percent je založený
na skutočnosti.
THE QUEEN, september 2006
Čas na princeznú Dianu ešte príe v auguste, keď uplynie desať rokov od jej tragickej nehody. Rok pred tým sa objavil jeden zo serióznejších pohľadov na dni, ktoré nasledovali krátko po jej smrti. Tony Blair pred pár týždňami oznámil dátum svojho odchodu z funkcie, v čase Dianinej smrti to však nebol smutný vojnový veterán, ale žiariaca nádej britskej politiky. Smútočný prejav bola vôbec jedna z jeho prvých rečí vo funckii premiéra a ako ukazuje film, muž neobratný v kráľovskom protokole musel okrem vlastnéh prejavu riešiť aj omnoho náročnejšie otázky. Kráľovská rodina sa k vtedy už rozvedenej Diane príliš nehlásila a tvrdohlav dodržiavala protokol,
ktorý občas ide proti zdravému rozumu. A tak vlajka na Buckinghamskom paláci dlho odolávala názoru, že by ju mali stiahnuť na pol žrde. Film s Helen Mirren (jediného Oscara pre Britániu získala práve ona, pretože Forest Whitaker je Američan) v hlavnej postave kráľovnej Alžbety II. našťastie nie je jednorozmerným pamfletom o citlivých davoch a necitlivej kráľovskej rodine. Na prepálenom Dianinom príbehu sa priživuje s veľkou eleganciou a citom pre mieru.
THE WIND THAT SHAKES THE BARLEY, jún 2006
„Najstarší“ film z tohto prehľadu stojí za zmienku nielen preto, že prekvapivo získal pre Britániu na festivale v Cannes Zlatú palmu. Režisér Ken Loach sa zdiaľky vyhýba ľahkým témam bez silného sociálneho a politického kontextu. Pre Britov môže byť stále nepríjemné, ak im niekto pripomína ich koloniálne hriechy, v tomto prípade napáchané hneď na susednom ostrove. Dej krutého a zároveň citlivého filmu sa odohráva v Írsku na začiatku 20. rokov. Mladý lekár Damien na poslendú chvíľu zmení rozhodnutie odísť za prácou do Londýna, pretože britskí vojaci zabijú jeho priateľa z detstva. Zo snímky začínajúcou vraždou na írskom vidieku sa postupne stáva film o celom republikánskom hnutí. Dvaja bratia najprv stoja na jednej strane, revolúcia sa však mení na občiansku vojnu a každý z nich sa zrazu ocitá na opačnej strane. Loachov skvelý film je okrem iného úvahou nad tým, dokedy treba trvať na radikálnych postojoch a kedy by už mali na rad prísť kompromisy. Nezávislosť z roku 1922 bola pre Írov iba ďalším začiatkom problémov.
Článok prebraný z Echo magazínu