14.06.2018, 11:24

Ozzyho Osbournea zachránila predkapela, fanúšikom v publiku to však stačilo

Publikum vekového priemeru päťdesiat plus, pre ktoré bol večer určený a ktoré nelenilo ani okupovať stánky s občerstvením štandardných "koncertných cien" bolo spokojné. A vlastne právom.

Ozzyho Osbournea zachránila predkapela, fanúšikom v publiku to však stačilo
Zdroj: Tomáš Krist, MAFRA

Nebyť toho, že mal Ozzy Osbourne veľmi zábavnú predkapelu a vo vlastnom tíme bezkonkurenčného navrátilca, asi by z jeho stredajšieho koncertu v pražských Letňanoch, ktorý bol vyvrcholením akcie Prague Rocks 2018, neostal dobrý dojem, píšu Lidovky.

Je to zvláštne, ale v čase nanotechnológií a letov do vesmíru je stále, aspoň v Česku, veľkou logistickou hádankou, ako dostať na úctyhodnú plochu trávnatého, hoci celodenným dažďom rozbahneného letiska, 35 tisíc ľudí, bez toho aby museli stáť až hodinu a pol pred vstupnými turniketmi.

Páni a dámy z ochranky robili svoju prácu dobre, nevymýšľali si hlúposti, "šacovali" rýchlo a citlivo, kontrola vstupeniek prebiehalo takpovediac za chôdze. Problém je naozaj asi skôr v systéme.

Najmä v malom počte vchodov. Je vylúčené nimi "obohnať" celý areál? Uvidíme, ako sa s týmto orieškom popasujú usporiadatelia júlového koncertu Rolling Stones, na ktorom očakávajú ešte o pätnásť tisíc ľudí viac a na pomoc si berú špeciálne náramky.

Pri rovnakom počte turniketov ako v stredu, ani elektronika veľa nezmôže. Kto chcel vidieť prvé dve kapely, španielskej Lords of Black a nový sólový projekt speváka Korna Jonathana Davisa, musel si vziať na ten deň dovolenku a vstávať veľmi skoro.

Zdroj: Tomáš Krist, MAFRA

Areál sa podstatne zaplnil až pred treťou kapelou, vlastne jednými z hlavných hviezd, napriek tomu, že boli vlastne predskokani headlinerov. Kapela Hollywood Vampires je taká oddychovka, v ktorej si robia radosť Alice Cooper, gitarista Aerosmith Joe Perry a herec Johnny Depp - v úlohe gitaristu.

Zdroj: Tomáš Krist, MAFRA

​Hollywood Vampires hrajú viac menej známe hity prevažne zo 60. a 70. rokov, neexperimentujú s nimi, väčšinou zachovávajú pôvodné party v aranžmánoch, ale tým, že ide o osobnosti takého kalibru, svoju interpretáciu povyšujú.

Ich program je tiež akousi zvukovou encyklopédií ich lások (a prinajmenšom v prípade pamätníka Alice Coopera). Doors, The Who, Motörhead, AC / DC, to je to, na čom sa protagonisti iste bez problémov zhodnú, rovnako ako logicky nesmie chýbať pár vecí z autorskej tvorby Coopera a Aerosmith.

Zdroj: Tomáš Krist, MAFRA

​Maximálnou kuriozitou bloku potom boli Heroes Davida Bowieho, v ktorých sa postavil k mikrofónu Johnny Depp. Herec by zo spevu na konzervatóriu určite "neprešiel", ale mnohým dievčatám aj tak evidentne zvlhli oči.

Prichádza Ozzy

Nástup Ozzyho Osbournea (ktorého manažment mimochodom zakázal na koncerte profesionálom fotografovať) mal byť majestátny. Ale keď tento ikonický hlas prvotného metalu predniesol pár prvých tónov Bark At The Moon, aj poslucháč s chabým sluchom postrehol, že to nie je tak úplne v poriadku.

To isté pokračovalo v slávnej Mr. Crowley, ale potom sa Ozzyho spev priebežne zlepšoval, chvíľami dosahoval takmer absolutória, vzápätí zase padal kamsi pod tóninu. Zlé jazyky tvrdili, že to bolo vo chvíľach, kedy bol skúšobni vypnutý halfplayback.

Faktom však je, že na úrovni spevu predbehne o rok starší Alice Cooper svojho kolegu minimálne o konskú dĺžku - a to sám rozhodne nie je žiadny vynikajúci spevák.

Našťastie mal Ozzy Osbourne so sebou skutočne výbornú kapelu, ktorej hviezdou bol gitarista Zakk Wylde, ktorý sa po boku "čarodejníka z krajiny Ozz" vrátil po mnohých rokoch.

Wyldeova pyrotechnická, ale pritom zmysluplná hra, navyše zvukovo bohatá a citlivá, bola bezpochyby muzikantsky tým najlepším, čo bolo v stredu v Letňanoch na vypočutie.

Dokonca ani jeho niekoľko minútové sólové inštrumentálne exhibície, v ktorej striedal tie najznámejšie triky, typu hrania za hlavou alebo zubami, nepôsobilo smiešne - a to je skutočne čo povedať.

Repertoár programu vychádzal z dvoch najslávnejších Osbourneových albumov: prvého sólového Blizzard of Ozz (1980) a "popového" multiplatinového No More Tears (1991).

Pár odskokov k Black Sabbath bolo samozrejme z radu "greatest hits".  Wyldeovej eruptívnej hre sa ale trochu nehodila pieseň War Pigs. Pre taký song je Iommiho relatívna jednoduchosť spojená so surovosťou oveľa presnejšia.

Počas Osbourneovho koncertu sa nad Letňami zotmelo, začala lepšie fungovať svetelná výbava, projekčné plochy a dominantný "copyrightovaný" kríž, priestor rozžiarilo prirodzené svetlo aj ohnivé plamene.

Zdroj: Tomáš Krist, MAFRA

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.