Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.02.2018, 00:01

Medzi snímkami transvestitov a incestu sa na Berlinale zaskvel slovenský klenot

V Berlíne sa žije nielen politikou, ale aj ľudskými príbehmi. Aj tými slovenskými.

Medzi snímkami transvestitov a incestu sa na Berlinale zaskvel slovenský klenot
Zdroj: TASR/AP

Politické témy sú na Medzinárodnom filmovom festivale MFF v Berlíne vždy najviditeľnejšie, pretože toto mesto je na rozdiel od Benátok a Cannes v centre politického rozhodovania, týkajúceho sa osudu Európy.

Festival sa už tradične stavia za hodnoty humanizmu a porozumenia. Avšak v hľadáčiku festivalu sú aj ľudské príbehy. Napríklad tunajšou kritikou chválený súťažný film amerického nezávislého režiséra Gusa Van Santa Neboj sa, pešo ďaleko neutečie (Do not Worry, He Will not Get Far on Foot) opisuje autonehodu a následné ochrnutie známeho karikaturistu Johna Callahana (1951-2010).

Svojrázny a nekorektný humor dominuje

Hrá ho Joaquin Phoenix. Muž je pripútaný na invalidný vozík, nemôže sa od svojich dvadsaťjeden rokov takmer pohybovať a ani sa zbaviť závislosti na alkohole.

Nadväznosť filmových obrazov je voľná, sú premiešané sekvencie z doby pred nehodou a po nehode s motívmi, kedy karikaturista zápasí s vydavateľstvami o priazeň.

Film uviedli už na januárovom MFF Sundance v Park City v USA. Scenár napísal Gus van Sant podľa Callahanovho rovnomenného autobiografického románu z roku 1989, ktorý vyniká svojráznym a nekorektným humorom.

Gusovi Van Santovi poradil sfilmovať Callahanov osud už herec Robin Williams, ktorý spáchal samovraždu v roku 2014 kvôli svojim depresiám a pocitom úzkosti.

Ešte lepší bol podľa mňa film francúzsko-iránsko-nemeckej režisérky Emily Atefovej Tri dni v Quiberone, nakrútený v nemecko-francúzsko-rakúskej koprodukcii.

Romy Schneiderová opäť na plátne

Film zachytáva nemeckú hviezdu Romy Schneiderovú (hrá ju Marie Bäumerová) na ozdravnom pobyte vo francúzskom letovisku v roku 1981, teda rok pred smrťou

Herečka sa tu má zbaviť závislosti na drogách, sedatívach a absolvovať diétu a pokoj. Ženu ale v sanatóriu dostihne novinár Michael Jürgs z časopisu Stern.

Ich rozhovor prebieha paralelne s liečebným pobytom a novinár sa vypytuje na herečkin vzťah s Alainom Delonom, s nemeckým hercom Harry Meynom, ktorý sa obesil roku 1979, a na ďalšie intímne veci so zrejmým cieľom dehonestácie hereckej hviezdy.

Jeho triky ale herečka, ktorá je rada v strede pozornosti, nedokáže prekuknúť. Cez všetky jej nočné mory kvôli odcudzeniu syna Davida, depresiám a nedostatku peňazí si Romy Schneiderová zachováva radosť zo života.

Stern ju síce najprv chce portrétovať ako ľudskú trosku, Jürgs nakoniec vyznenie svojho interview napodiv zmení a Romy Schneiderovú vykreslí ako ženu dychtivú ďalších rolí a života.

Môj brat sa volá Robert a je idiot

A do tretice v medzinárodnej súťaži premietali komorný a veľmi osobný nemecký film Môj brat sa volá Robert a je idiot. Film rezonoval najmä medzi nemeckým publikom, nepôjde však o žiadny letný hit kín.

Jeho téma je ťažko prístupná a dosť temná. Je nasadená na konverzáciu dvoch súrodencov, čiernovlasého brata a blonďavej sestry, situovanú na lúku pred bezínovou stanicou.

Sestra má dva dni pred maturitou a počúva Serga Gainsbourga, brat cituje z traktátu Bytia a čas nemeckého filozofa Martina Heideggera. Film trvá tri hodiny a vrcholí incestným stykom oboch súrodencov.

Prečo práve incest, zostáva nejasné. Avšak incest je modernou ingredienciou festivalových filmov práve tak ako transsexualita, ktorá sa zas hojne vyskytuje v súťažnom filme Adiny Pintilie Nedotýkaj sa ma.

Tento film vznikol v koprodukcii Rumunska, Nemecka, Česka, Bulharska a Francúzska a za asistencie vývojového programu pre mladé talenty TorinoFilmLab.

Transexualita premietnutá do snímky Nedotýkaj sa ma

Objavujú sa tu herci vedľa nehercov a celý film je štylizovaný ako hraný dokument. V hlavnej úlohe je britská herečka žijúca vo Francúzsku Laura Bensonová, ktorá hrá zrelú ženu neznášajúcu dotyky.

Napriek tomu by rada žila intímnym životom. Pozýva si v rámci originálnej terapie k sebe domov rôzne zvláštne bytosti - heterosexuálneho atléta, psychológa ľudských vzťahov alebo transvestitu, ktorí jej - bez toho, aby sa jej dotýkali - rozprávajú o svojich skrytých zážitkoch.

Jej "call boys" vedú zaujímavo znejúce preslovy o sťahovaní energie, pričom divák ťažko rozozná, kde je liečba, liečiteľstvo a čo je podvod. V každom prípade im Laura za ich výkon musí zaplatiť, čo je zmysel všetkého ich snaženia.

Svet transvestitov, duševne aj fyzicky postihnutých ľudí je v každom prípade pre festivalový film taký príťažlivý, že sa rumunská režisérka snaží na tomto poli znova uspieť.

Klenot ´Made in Slovakia´

Slovenskú režisér Martin Šulík rozpráva tiež osobný príbeh, ale rozpráva ho ľudsky, zrozumiteľne a humorne. Jeho film Tlmočník podľa scenára Marka Leščáka uviedli v nesúťažnej sekcii Berlinale Special.

Film rozpráva príbeh o poznanie silnejší, zaujímavejší a zrozumiteľnejší než sú vyššie uvedené šarády o transvestitoch a incestných súrodencoch.

Šulíkovi sa podarilo výborne obsadiť obe hlavné role - prekladateľa Aliho Ungariho (Jiří Menzel) a milovníka života Georga Graubnera, ktorý je synom nacistického dôstojníka (Graubnera hrá rakúsky herec Peter Simonischek).

Ungaro je Žid a Graubner je vitálny muž, ktorý by sa od temnej minulosti svojho otca rád odstrihol. Film začína skvelo: smutný a trochu zmätený Ungaro pricestuje do Viedne zastreliť nacistu, pretože je podľa dokumentov presvedčený, že nemecký pohlavár zabil oboch jeho rodičia.

Nasledujúci dej sa odohráva na Slovensku od Bratislavy po Ružomberok, kde počas svojráznej road movie vznikne medzi oboma mužmi zvláštne priateľstvo, aj keď majú najlepšie dôvody sa nenávidieť.

Základný pocit z filmu, že rany minulosti už nemá zmysel po toľkých rokoch otvárať, ani z nich obviňovať konkrétnu osobu, ale že tieto rany tu stále sú, je vyjadrený brilantne a herecky bravúrne.

Oscarový režisér Menzel vo filme exceluje ako nenápadný, spravodlivý a trochu prefíkaný prekladateľ-penzista, ktorý vo filme prežije to, čo musel prežiť o niečo neskôr v reáli v nemocnici na sklonku minulého roka.

Vtedy bol Šulíkov film už hotový. Tlmočník síce rozpráva o smutných udalostiach a jeho hlavná téma je tragická, robí to však s humorom a noblesou.

Je možné len ľutovať, že film nebežal v medzinárodnej súťaži, pretože ide o jeden z najlepších filmov slovenského režiséra a o jeden z najlepších v celom hlavnom programe.

Zároveň sa ukazuje, že koprodukcie na európskej úrovni sú možné aj v slovenskom a českom filme. To ukázal už napríklad nemecko-slovenský film Jana Speckenbacha Sloboda, premietaný na Európskom filmovom trhu v Berlíne v rámci Berlinale.

Film sa odohráva z časti v Rakúsku a z časti na Slovensku. A ako je vidieť z Tlmočníka, zložitú európsku koprodukciu zvládnu aj slovenskí režiséri na výbornú. Do slovenských kín ide Tlmočník 1.3.2018.

Ticketportal.sk