Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.02.2018, 08:00

Hnutiu #MeToo padajú za obeť umelecké diela. Je ďalším na rade Picasso?

V mnohých múzeách sú vystavené diela, ktoré sú podľa dnešných meradiel sexistické. Je tomu ale naozaj tak alebo ide iba o tlak spoločnosti?

Istá anglická galéria dokonca jedno dielo dočasne odstránila. Agentúra DPA sa v tejto súvislosti pýta, či niektorým obrazom nehrozí koniec. Meno John William Waterhouse nebolo až doteraz ani medzi umelcami príliš veľkým pojmom.

Hnutiu #MeToo padajú za obeť umelecké diela

Už niekoľko týždňov je ale tento anglický maliar z doby kráľovnej Viktórie známy, obzvlášť jeho dielo Hylas a nymfy (1896). Obraz, ktorý patrí manchesterskej galérii umenia, dočasne demonštratívne odstránili. 

Zachytáva mladého Hylasa, ktorého do lákajú zvodné nymfy. Nahé víly vyzerajú ako trinásťročné či štrnásťročné dievčatá. Galéria uviedla, že odstránením obrazu chcela podnietiť diskusiu.

"Nechajme túto viktoriánskou fantáziu provokovať!" vyzvala kurátorka Clare Gannawayová. Debatu to naozaj vyvolalo, a to v mierke, ktorú galéria v žiadnom prípade nečakala.

Návštevníci na prázdne miesto na stene vylepili veľké množstvo komentárov, ďalší sa potom k otázke vyjadrili na webe. Akcia vyvolala celosvetovú pozornosť, obratom sa hovorilo o cenzúre, o útoku na obrazy a o talibanizácii.

"Sú nahotiny od Tiziana a Picassa ďalšie na rade?" pýtal sa britský kultúrny redaktor Jonathan Jones. "Dokonca aj starý viktoriánsky perverzista má právo maľovať soft porno s nymfami."

Nemožno však poprieť, že umenie dlho len jednostranne sprostredkovávalo obraz ženy. Vedci zistili, že v kultúrnej histórii majú ženy medzi maliarmi len päťpercentný podiel a že 85 percent všetkých aktov je ženských. Aj dnes sú umelkyne v priemere výrazne horšie platené ako muži.

Je v umení šovinizmus?

Keď Peter Paul Rubens v roku 1607 oznámil, že namaľuje kúpajúcu sa biblickú Zuzanu, povzbudil ho anglický diplomat Dudley Carlton slovami, že dúfa, že jeho Zuzana bude natoľko omamná, že rozprúdi krv aj tak starého človeka, ako je on sám.

Takéto mužské postoje často obhajujú argumenty, že takto sa vtedy správali všetci muži. To ale nie je úplná pravda. V rovnakej dobe ako Rubens namaľoval Zuzanu, učinil tak aj Rembrandt a nestvoril ju ako objekt túžby, ale obeť sexuálneho zneužívania.

Rembrandtova Zuzana, keď ju dvojica možných násilníkov zaskočí, sa inštinktívne schúli a pokúša sa rýchlo zakryť súknom. Aj vtedy nie všetci muži zmýšľali rovnako.

Fakt, že stovky rokov staré obrazy dnes môžu vyvolávať kontroverzie, nie je vôbec nový. V roku 2008 londýnske metro odmietlo vyvesiť plagát s nahou Venušou od Lucasa Cranacha staršieho.

Kráľovská akadémia tento plagát vybrala ako reklamu na veľkú výstavu nemeckých maliarov. Správa metra vtedy uviedla, že neprijíma žiadne plagáty, na ktorých sú muži, ženy či deti v sexuálnych pózach,nahí alebo polonahí s očividne sexuálnym podtextom.

Hnutie sa pohlo veľmi rýchlo, ale aj zlým smerom

Pri takmer 500 rokov starom diele, ktoré namaľoval priateľ cudného reformátora Martina Luthera, to ale pôsobí celkom smiešne. Z marketingového hľadiska bola akcia manchesterskej galérie určite úspešná.

Pretože reakcie boli napospol odmietavé, obraz vrátili na svoje miesto. Tiež šéf bonnského múzea umenia Stephan Berg sa na záležitosť pozerá kriticky.

Vníma to ako rýchle naskočenie na vlak kampane proti sexuálnemu násiliu #MeToo, ktoré sa rozbehlo zlým smerom a to neuveriteľne rýchlo.

Galéria si navyše vybrala zlý obraz. Aj keď uspokojuje mužský voyeurizmus, ženy v tomto prípade nie sú obeťou, tou je naopak muž. Toho totiž nymfy stiahli pod hladinu.

K najsilnejším Bergovým námietkam patrí to, že takýto kritický prístup k umeniu úplne zabúda na dobové chápanie. "Niečo, čo sa v 19. storočí javilo ako škandalózne, môže dnes byť normálne. A obrátene, niečo iné, čo v 19. storočí bolo považované za normálne, nám dnes príde udivujúce alebo dokonca škandalózne. V otázke umenia a múzeí ide o to, aby v prípade obrazovej pamäte, ktorá je v zbierkach, bolo možné práve takéto porovnanie a aby sme všetko len nedávali na úroveň dneška."

Útoku na obrazy sa preto Berg ešte dlho nebude obávať. Proti tomuto postupu existuje podľa neho v spoločnosti sebaregulácia, takisto ochota k otvorenosti je dostatočná. "Dúfam, že tieto vlny výkrikov hystérie čoskoro prekonáme."