Nová kniha The Art of the Erotic zachytáva, ako sa v spoločnosti uvoľňovali mravy, a to cez erotické umenie, ktoré nám nie vždy ukazuje len to, čo si myslíme, že chceme, ale tiež to, čoho sa obávame, že chceme, píšu Lidovky.
Je vôbec niečo elementárnejši než príťažlivosť k druhému človeku? Je to predsa ten najrozšírenejší, najstálejší zo všetkých pudov. Nemusíme sa ho učiť, rodíme sa s ním.
Najzaujímavejšie je možno mapovať spôsob, akým tento inštinkt ovplyvňuje naše správanie, určite aj cez umenie. Najstaršie "erotické" vyobrazenie ľudskej figúry sa datuje "iba" do doby zhruba 40 tisíc rokov pred Kristom.
Možno správne tipujete, že ide o Venušu z Hohle Fels. Je to však umenie oveľa, oveľa mladšie, než je Švábska venuša, ktoré v nás dokáže vzbudzovať emócie svojimi erotickými rysmi - ktoré si s nami vedia priamo pohrávať.
Také, ktorými umelec túžbu nie zachytáva, ale priamo vzbudzuje, ktorými znepokojuje a dráždi pozorovateľa. Medzi moje stálice, od ktorých sa mi len ťažko odlepuje zrak, patria prevažne diela z 19. storočia.
Umenie až do súčasnosti. Spojivom je aj erotika
Z maľby Danteho a Virgila od Williama-Adolphe Bouguereaua z roku 1850 sa mi zakaždým tají dych a podobnú reakciu vo mne vyvoláva aj Perseus zmajstrovaný štetcom Josepha Blanca (1869) alebo napríklad socha Adama a Evy, ako nesú mŕtve telo Ábela od Ernesta Barriasa (1883 ).
Pripadá mi zhola nemožné, priamo proti mojej prirodzenosti hľadieť na ne a nepremýšľať nielen nad príbehmi, ktoré rozpráva, ale aj nad fyzickou krásou, ktorú už umelec zámerne zvolil.
Prečo? Aké pocity chcel vo mne vzbudiť? Nová kniha The Art of the Erotic z nakladateľstva Phaidon od novinárky, hlásateľky a komentátorky umenia Rowan Pellingovej, chronologicky a veľmi podarene mapuje vývoj erotického umenia vo vyše 170 dieloch, rozpínajúcich sa cez uplynulých dva a pol tisíc rokov.
Ako prvú vybrala autorka ručnú maľbu na keramike, ktorá vznikla zhruba 470 rokov pred Kristom a zachytáva tenziu medzi starším a mladším mužom.
V závere knihy je potom popísaná misia diela vzhľadom na jeho miestny aj časový kontext, čo napomáha jeho pochopeniu. Takto autorka pokrýva históriu umenia až do súčasnosti.
Erotika čoby spojivo medzi vybranými dielmi dáva vzniknúť pomerne eklektickej kolekcii, kde nechýba Michelangelo, ale ani fotograf Helmut Newton alebo napríklad Tom of Finland, ktorý svojimi ilustráciami vedel polarizovať v západnej spoločnosti ešte v druhej polovici minulého storočia.
Knihe sa darí vizuálne zachytiť, ako sa uvoľňovali mravy, ale aj ako sa v minulosti pristupovalo k otázkam zmyselnosti. Ako bola v represívnejších obdobiach erotika skôr len jemne načrtnutá a zahalená rúškom metafory, naproti tomu iná doba dovoľovala úplnú explicitnosť.
Predtým umenie zvádzalo, dnes je tvrdšie temnejšie
Zoberme si takú renesanciu, kedy oslavovať erotiku otvorene nebolo tak celkom na programe umelcovho dňa. Bránil mu ale niekto v tom, aby maľoval či modeloval nahé telá svätých?
Odpoveď nám môžu poskytnúť zbierky múzeí. Pellingová poukazuje na to, že erotické umenie je nepopierateľne súčasťou našej kultúry, "hoci je stelesnením našej túžby svätý alebo mýtická postava, ktorí nás vyzývajú k tomu, aby sme predstierali, že nás viac zaujíma príbeh ako zvodné línie pŕs a zadkov".
Rovnako tak vykresľuje, ako sa zmenilo poňatie takého umenia v 20. storočí: zatiaľ čo do tej doby sa umením skôr jemne zvádzalo, neskoršia tvorba vie byť aj temnejšia a umelci, ktorí sa neboja konfrontácie, neukazujú len to, čo si my pozorovatelia myslíme, že chceme, ale tiež to, čoho sa bojíme, že chceme.
Napríklad svetové vojny a vzostup psychoanalýzy spôsobili to, že romantiku vo výtvarnom umení vystriedala irónia. Nájdeme ju už u surrealistov, ako je Salvador Dalí a René Magritte.
Sex a umenie sú jedno a to isté
Umelci obsiahnutí v knihe, ktorá mimochodom začína slovami jedného z nich ( "Sex a umenie sú jedno a to isté." - Pablo Picasso), rozumeli alebo rozumejú, aká dôležitá je pre ich dielo dráždivosť.
Ponúka sa len otázka, kde leží hranica medzi erotickým umením a pornografiou. Ostatne niektoré z dnes cenených diel boli v čase svojho vzniku považovaná za obscénne.
Napríklad práve spomínané ilustrácie Touko Valia Laaksonen vystupujúceho pod pseudonymom Tom of Finland. Rowan Pellingová sa v knihe zaoberá aj touto témou a dáva tušiť, že erotické umenie má na rozdiel od porna istý presah: Núti pozorovateľa zamýšľať sa nad vzťahom, ktorý panoval medzi umelcom a jeho subjektom; vzbudzuje emócie a podnecuje predstavivosť.
Inými slovami má auru tajomnosti. "Aby sme tomu porozumeli, stačí sa pozrieť na Pôvod sveta (1886) od Gustava Courbeta," myslí si autorka.
"Aj keď už vidieť slabiny zobrazené takto naživo spôsobujú akýkoľvek šok, pozorovateľovi tu zámerne nie je servírované všetko. Kto je táto záhadná femme fatale, ktorej roztiahnuté stehná predstavujú samu životnú silu? Aké pocity mala z toho, že ukazuje svoj Venušin pahorok svetu? V jej nahej, rozvalenej polohe je taká lenivá hrdosť, že len niekto bez duše by toto dielo odsúdil ako pornografiu."
Kto túži najviac: model, autor alebo pozorovateľ?
The Art of the Erotic prichádza z môjho pohľadu vo veľmi vhodnej chvíli. Teraz je totiž ľahké nadobudnúť dojem, že mravy nemôžu byť uvoľnenejšie, a pritom vo chvíli, keď vám sociálne siete zakazujú publikáciu aktu od Irvinga Penna, pretože ho vyhodnocujú ako pohoršujúcu.
Ako by sme sa nemohli rozhodnúť, čo pre nás erotika vlastne znamená, a chceli sme ju na jednej strane oslavovať - a na druhej sa jej obávať ako nástroja, ktorý má moc kaziť spoločnosť.
Kniha však nie je žiadnou kritikou. A o tom, že bola robená s rozmyslom a citom svedčí už jej obálka: sugestívne, napriek tomu veľmi elegantná a nedráždivá, vychádza zo slávnej série z 50. rokov Concetto Spaziale od Lucia Fontana.
Erotické umenie, veľmi zjednodušene povedané, uchvacovalo, uchvacuje a vždy bude. Tým viac alebo snáď preto, že nepracuje len so vzťahom umelca a subjektu, ako už zaznelo, ale aj so vzťahom k pozorovateľovi, z ktorého sa nutne stáva voyer.
Ako šikovne podotýka Pellingová, nemôžeme sa na také umenie pozerať, bez toho aby sme uvažovali, ktoré z osôb v tomto príbehu túžia zo všetkých najviac: ten, kto bol natoľko krásny; ten, kto túto krásu zachytil; alebo ten, kto bol za hotové dielo ochotný zaplatiť?