Viete, čo robia východniari, keď sú smutní? Pijú. A viete, čo robia východniari, keď sú veselí? Pijú ešte viac. Pitie nie je zmyslom života. Východniarsky naturel je opradený mnohými legendami, niektoré sú pravdivé, iné menej, píše sa v knižke Všetko čo mám rád.
Nájdete v nej to najlepšie z hudobno-zábavnej relácie, ktorou sprevádza Štefan Skrúcaný a Ondrej Kandráč. Knihu spolu s moderátormi uviedol pred pár dňami do života bývalý prezident Rudolf Schuster.
Darčeková kniha Všetko čo mám rád prináša skvelú atmosféru relácie spolu s množstvom fotografií a výberom tých najlepších vtipov od moderátorov a ich hostí. Nechýbajú hostia ako Ján Ďurovčík, Ivan a Miro Táslerovci, Miro Noga, Zuzka Vačková, Maťo Landl, Zuzka Norisová či televízni Naši – Lujza Garajová Schrameková a Marián Miezga.
„Vek je len číslo a človek je taký starý, ako sa cíti,“ tvrdí Števo Skrúcaný. „Naozaj starý je vtedy, keď vyjde z múzea a spustí sa poplašné zariadenie.“ V knihe si môžete len tak listovať a usmievať sa popod fúzy.
Veselé historky, zaujímavé príbehy a hostia, ktorých máme radi. Dozviete sa o nich, aké majú radi filmy, či ktoré osobnosti obdivujú.
Pozrite si VIDEO listovačku v knihe:
„Vynikajúci herec si dá pred predstavením sedem fernetov, vyjde na javisko a bravúrne odohrá prvé dejstvo. Prestávka. Dá si ďalších sedem fernetov, vyjde na javisko a bravúrne odohrá prvé dejstvo.“
Ak máte radi škodoradostný smiech, prídete si na svoje, pretože v knižke Všetko čo mám rád je aj množstvo vydarených trapasov. „Keď mamina prerábala chatu, Ady Hajdu jej odporučil majstra Frankyho, ktorý dokázal všetko,“ spomína si Matej Landl.
„Pri nakupovaní materiálu mu mama vždy dala podpísať lístok: Dala som Frankymu 170 eur na tehly. Alebo: Dala som Frankymu 200 eur na cement. Na jednom lístku stálo iba: Dala som Frankymu.“
Súčasťou knihy Všetko čo mám rád je spevník s notami k piesňam, ktoré v show odzneli. Zaspievať či zahrať si môžete slovenský megahit Hej, sokoly! „Spomínam na to, ako sme nahrávali videoklip k skladbe Hej, sokoly!“ hovorí Ondrej Kandráč.
„Šli sme už asi dvadsiatu kamerovú slučku, dvadsiaty raz sme hrali tú istú pieseň, lebo to potrebovali v rôznych záberoch a polohách. A jeden kameraman z Bratislavy len kýval hlavou: „Už tri hodiny nahrávame, furt to isté spievate a stále hráte, akoby išlo o život.“ Na to niekto poznamenal: „Keď východniari hrajú, vždy ide o život.“
Vyšlo v spolupráci s:
