Keď sa povie Marc Chagall, človeku sa v mysli vynoria tie najrôznejšie odtiene farieb zakomponovaných do vzdušných a nesmierne sugestívnych výjavov, bájok, fantastických príbehov a nevšedných rozprávok. "Značka" Chagall však znamená i významné miesto tohto popredného predstaviteľa moderného maliarstva dvadsiateho storočia, ktorého dielo je založené predovšetkým na metafore. Marc Chagall, vlastným menom Mojše Segal, sa narodil siedmeho júla 1887 do prísne ortodoxnej židovskej rodiny vo Vitebsku v dnešnom Bielorusku, kam siahajú aj jeho prvé maliarske pokusy. Neskôr odišiel do Petrohradu a v roku 1910 do Paríža, ktorý mu pomohol umelecky dozrieť, no predovšetkým oboznámiť sa s kubistickou tradíciou, čo mu umožnilo vyprofilovať si svoj vlastný rukopis a zdokonaliť sa v maliarskej technike. Francúzsko sa preňho stalo krajinou, kde prežil podstatnú časť svojho života a kde v roku 1985 i zomrel.
S tvorbou Marca Chagalla sa v súčasnosti stretneme v parížskom Veľtrhovom paláci, kde je otvorená retrospektívna výstava jeho 175 diel (z toho 75 malieb) z obdobia rokov 1910 až 1980. Výstava je koncipovaná tak, aby návštevníkovi podala celistvý náhľad do jeho tvorby. Je rozdelená do piatich sekcií, ktoré zachytávajú Ruské a Židovské obdobie, obdobie ilustrácií Biblie, Galériu bájok a Francúzske obdobie. Expozícia poukazuje na Chagalla ako na maliara, ktorý sa zrejme snažil stáť mimo umelcov svojich čias a hoci sa často stretával s kubistami, rozhodol sa nestať sa ním. A aj keď bol obdivovaný surrealistami, nevstúpil ani medzi nich. Avšak nie z hrdosti či pýchy, ale preto, aby sa mohol naplno oddávať vlastným radostiach a chúťkam, "ochutnávajúc" z kubizmu, fauvizmu či futurizmu, aby sa tak postupne dopracoval až k vlastnej, typicky osobnej estetike -- k štýlu, ktorý sa nachádza niekde medzi jeho pôvodnou rusko-židovskou kultúrou a modernitou. V Chagallovej tvorbe dominujú predovšetkým opakujúce sa motívy, ktoré sú spomienkami na rodný Vitebsk -- sú to dedinské chalupy, židia a ruskí dedinčania a na druhej strane je to prevládajúci motív milencov v objatí, kytice kvetín a zázračné, fantastické postavy. Parížska expozícia poukazuje i na to, ako sa Chagall ako umelec vyrovnával s kubizmom a so surrealizmom, ako s nimi pracoval a taktiež ako narábal s krajinou a portrétom. Jeho kariéra umelca -- maliara bola rozdelená práve osobnou cestou, ktorá viedla z Ruska do Francúzska. "Chagallovská" estetika, ktorú vytvoril a ktorá je mimo akejkoľvek normy moderného umenia, sa v skutočnosti vytvárala práve vďaka stretnutiu týchto dvoch kultúr, čo sa stalo podtónom jeho diel. Ponúknutý exil bol jeho jedinečnou šancou stať sa slobodným maliarom a bola to príležitosť, ktorej sa chopil. Aktuálna expozícia mapuje jeho neobyčajnú cestu, ktorá ho od židovského folklóru zaviedla až k objavovaniu francúzskej kultúry, a to najmä cez La Fontainove bájky, no predovšetkým, ktorá ho priviedla k presvedčeniu, že umenie má hlbší, spasiteľský zmysel. Výstava potrvá do 23. júna a návštevníkom ponúka i mnohé sprievodné akcie, filmy, ako aj cyklus prednášok o tvorbe a zahraničných pobytoch M. Chagalla.
StoryEditor