Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.09.2006, 00:00

Divadlo: jazyk sa mení, múry zostávajú

V historickej Bratislave, ktorá bola od 16. do 19. storočia aj korunovačným mestom uhorských kráľov, hrávali divadlo rôzne divadelné spoločnosti. Mesto však nemalo stále divadlo, hrávalo sa najmä v drevenej budove v stredovekej priekope pri Michalskej bráne a v Zelenom dome.

V historickej Bratislave, ktorá bola od 16. do 19. storočia aj korunovačným mestom uhorských kráľov, hrávali divadlo rôzne divadelné spoločnosti. Kultúrny a spoločenský život Prešporka sa sústreďoval v súkromných šľachtických palácoch, záhradách, ale aj na námestiach či v lepších hostincoch. Mesto však nemalo stále divadlo, hrávalo sa najmä v drevenej budove v stredovekej priekope pri Michalskej bráne a v Zelenom dome.

Od dreva po kameň
Pri príležitosti korunovácie Márie Terézie postavili v roku 1741 na priestranstve medzi Rybárskou bránou a kláštorom Notre Dame drevenú divadelnú budovu. Na slávnostnom predstavení sa zúčastnila aj kráľovná. O 30 rokov divadlo zbúrali a na jeho mieste dal postaviť gróf Juraj Csáky na vlastné náklady nové klasicistické divadlo - prvé skutočné murované divadlo, ktoré v roku 1793 rozšírili o tanečnú sálu - redutu. Divadlo sa v 40-tisícovej Bratislave hrávalo zväčša pre nemecké obecenstvo.
Po viac ako sto rokoch bola murovaná budova bývalého stavovského divadla s redutou v pozadí značne opotrebovaná, dokonca sa objavili aj statické poruchy. Preto sa v roku 1884 vedenie divadla rozhodlo ukončiť predstavenia a divadelnú činnosť zastaviť. K tomuto rozhodnutiu prispela aj tragická udalosť v blízkej Viedni.
Dňa 8. decembra 1881 vo viedenskom divadle Ringtheater počas predstavenia Hoffmannových poviedok vypukol požiar, pri ktorom prišlo o život viac ako 400 ľudí. Aby sa nešťastie nemohlo zopakovať aj v Bratislave, mestská rada sa v roku 1884 rozhodla divadlo zbúrať a na jeho mieste do dvoch rokov postaviť novostavbu. Počas výstavby sa hrávalo v dočasnom stánku - Pálffyho Interimse.

Bezpečný stánok
Nové mestské divadlo projektovali v tom čase najznámejší odborníci v stavbách divadelných budov - viedenskí architekti F. Fellner a H. Helmer. Mesto si svoje divadlo postavilo bez štátneho príspevku, na vlastnom pozemku (v minulosti vznikol zasypaním dunajských ramien) a s nákladmi 340 000 zlatých. Na pamätnej pergamenovej listine, priloženej v plechovom tubuse k základnému kameňu dnešnej divadelnej budovy, sú po panovníkovi podpísaní aj vtedajší otcovia mesta.
Stavba elegantného divadla je v romantizujúcom pseudorenesančno-barokovom slohu s prvkami secesie. Budovu, zvonka členenú dekoratívnou rustikou a pilastrami v priečelí, dotvárali busty Shakespeara, Goetheho, Liszta, ale aj Vőrösmartyho a Katonu od Bratislavčana Viktora Tilgnera v dvojjazyčnej mutácii (časť sochárskej výzdoby, busty skladateľov a dramatikov v oválnych otvoroch nad lodžiou boli v 40. rokoch odstránené, dnes sú ich kópie už na pôvodnom mieste). Podľa projektu rakúskej staviteľskej firmy Fellner - Helmer, ktorá úspešne stavala po celej Európe, budovu stavali stavitelia Alexander a Ignác Feiglerovci. Autorom javiskovej časti bol György Gallo, foyer vymaľoval Bratislavčan Kornel Špánik. Maľby v hľadisku divadla, výjavy z mytologických hier, si objednali u mníchovského maliara Lea Lüttgendorfa-Leinburga.

Jedna budova, štyri jazyky
Budovu divadla slávnostne otvorili 22. septembra 1886 maďarským predstavením. Po slávnostnom pochode od Šandora Berthu a Prológu Bludičky od Mórica Jókaia, uviedla hosťujúca Kráľovská opera z Budapešti operu Bánk bán skladateľa Ferenza Erkela. Noviny Pressburger Zeitung uviedli, že prvé dejstvo opery dirigoval 76-ročný autor. Na prelome 20. storočia sa v bratislavskom divadle pravidelne striedali nemecké a maďarské divadelné spoločnosti, ktoré delili sezónu na zimnú a letnú.
Začiatky profesionálneho divadla na Slovensku sú späté s pôsobením Východočeskej divadelnej spoločnosti súkromného podnikateľa Bedřicha Jeřábka z Pardubíc. Od roku 1920 pôsobila v budove Mestského divadla spoločnosť pod názvom Slovenské národné divadlo. Už od prvej sezóny sa na scéne novovzniknutého SND etablovali tri súbory - opera (hrávala sa aj opereta), činohra a balet. Dňa 1. marca 1920 sa uskutočnilo prvé operné predstavenie Bedřicha Smetanu Hubička. O deň neskôr malo premiéru prvé činoherné predstavenie Maryše bratov Mrštíkovcov a 19. mája prvé baletné predstavenie Coppelie. Prvým činoherným predstavením v slovenskom jazyku boli 21. mája 1920 Tajovského hry Hriech a V službe. Prvou hrou v slovenskom preklade bol Gogoľov Revízor 22. novembra 1921. A konečne, prvú slovenskú operu Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu uviedli na doskách historickej budovy pred osemdesiatimi rokmi.

Ticketportal.sk