28 WEEKS LATER, máj 2007
Dôvodov prečo ísť na tento film je niekoľko a nejde pritom iba o to, že je celkom vydareným pokračovaním filmu s názvom 28 days later. Ak bývate v Londýne, opäť si môžte užiť zábery na jeho práznde ulice a ak bývate vo východnom Londýne neďaleko Canary Wharf, je ísť na tento film občianskou povinnosťou. Pol roka po záhadnom víre je Británia ľudopráznou krajinou. Zdá sa, že všetci postihnutí zomreli hladom a americká armáda pár nenakazených stoviek („Si asi najmladším obyvateľom svojej krajiny,“ hovorí vojenská lekárka 12-ročnému chlapcovi) uzavrela na Isle of Dog, čo je miesto, kde stoja spomínané londýnske mrakodrapy. Nebolo by však o čom rozprávať, keby vírus nezaútočil s novou silou. Film obsahuje absurdné scény ako je zabíjanie zombíkov helikoptérou naklonenou do 45-stupňového uhlu, prvky rodinnej drámy (nakazený otec ovládaný zúrivosťou vtlačí manželke prsty do mozgu cez jej očné jamky) a čo je najpodstatnejšie aj otvorený koniec na ďalšie voľné pokračovanie.
SUNSHINE, apríl 2007
Vesmírne objekty ohrozujú ľudstvo vo viacerých filmoch, v jednom z nich sa napríklad Bruce Willis vyberie navŕtať dieru do meteoritu. Najnovší britský príspevok na túto tému hovorí o vyhasínajúcom Slnku. Prvý pokus o jeho záchranu zlyhal, k Slnku sa teda vyberie osem mužov a žien prevážajúcich na palube zariadenie, ktoré by mu vrátilo strácajúcu silu. Dovoz tejto vesmírnej viagry začne cestou ohrozvať to, čo sa označuje ako ľudský faktor. Omyly, charakterové vady ako aj dobre mienené rozhodnutia, ktorými je, ako všetci vieme, dláždená cesta do pekla. K rozohratej psychologickej dráme pribudne pár hororových prvkov, keď sa na loď dostane nevítaná návšteva a posádka celú cestu rieši dilemu, koho život a vedomosti majú väčšiu cenu. Všetkci tušia že raz príde rad na ľudské obete. Režisérom tohto filmu je Danny Boyle, režisér vyššie spomínaného filmu 28 days later (jeho pokračovanie už režírovala španielska posila Juan Carlos Fresnadillo). Ešte slávnejší je jeho Trainspotting. Sunshine ho síce nezatieni, ale tak to už býva, príbehy zdrogovaných idiotov sú vždy lákavejšie.
„V mojom jedle je zub.“ - „Vypadol ti?“ - „To nie je môj zub.“ - „Možno je to kravský zub.“ - „So zlatou výplňou?“ Tak vyzerá jeden z dialógov v britskom filme Severance, čo sa dá preložiť ako odtrhnutie či odseknutie, ale aj prerušenie vzťahov či rozkol.
Po úspechu nízkorozpočtového horou Hostel, ktorý bol situovaný na Slovensko obývané ľahkými devami, obchodníkmi so smrťou a degenerovanými deťmi, tu máme ďalší film, kde je východná Európa (tentoraz maďarské lesy obývané hrdlorezmi z pozostatkov ruskej armády) zobrazená ako životu nebezpečné miesto. Akurát že v porovnaní s béčkovým Hostelom je britský mix hororu a čiernej komédie omnoho vydarenejším a vtipnejším počinom. Maďarom sa ušlo len pár postáv - jeden vodič autobusu a dve prostitútky, ktoré sú na rozdiel od slovenských nymfomaniek v Hosteli pozitívnymi postavami. Do výhodnej Európy prichádzajú zamestnaci britskej zbrojárskej firmy na teambuilding. Film popri desivých scénach, kde príde väčšina výletníkov o život, dávkuje humor, takže aj z nohy kolegu odseknutej v pasci na medvede sa môže stať námet na niekoľko skvelých žartov. Alebo upálenie mladej ženy vojakom, ktorému v temnom lese navlhli zápalky...
Článok prebraný z Echo magazínu