Deficit slovenských verejných financií ďalej klesá. Schválený rozpočet zmenšuje sekeru oproti roku 2013 odhadom o 0,4 percenta HDP. A o 1,6 percenta HDP oproti stavu, ak by verejný rozpočet riadil autopilot. No najčastejšia výhrada nesmeruje k týmto číslam.
Samotná zmena deficitu medzi rokmi (napríklad zo 4,5 na 3 percentá HDP) nemusí povedať veľa. Ovplyvňuje ju aj vývoj ekonomiky, a to, koľko minulých opatrení bolo dočasných či trvalých. Deficit očistený o tieto vplyvy – štrukturálny – budúci rok veľmi mierne vzrastie. Podľa najnovších údajov o 0,1 percenta HDP.
Európske pravidlá požadujú po výstupe z procedúry nadmerného deficitu (v ktorej sme spolu s väčšinou krajín EÚ od roku 2009) každoročné štrukturálne ozdravenie obyčajne o 0,5 percenta HDP. Vláda sa im rozhodla vyhovieť uplatnením investičnej klauzuly – podchladené ekonomiky si od tohto kritéria môžu odpočítať úroveň národných verejných investícií. A trvalým, štrukturálnym zlepšením výberu daní nad rámec našich oficiálnych predpovedí.
Nádejali sme sa, že verejná debata o rozpočte bude práve o možných trvalých opatreniach. Bez investičnej výnimky ich budeme potrebovať o 0,6 percenta HDP (460 miliónov eur) viac. Preto sme na prosbu neziskovky INEKO, a s príspevkom rozpočtovej rady a národnej banky ešte v októbri odhadli veľkosť 50 krokov, ktoré by trvalo zlepšili zdravie verejných financií (http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenia/). Dajú sa z tohto univerza možností vyskladať dostatočné konsolidačné balíčky?
Všetky hypotetické výdavkové opatrenia v ňom (je ich 17, napríklad menej policajtov a učiteľov, či obmedzenie vianočných dôchodkov, hypotekárnych prémií alebo dotácie stavebného sporenia) by dokopy priniesli len necelých 300 miliónov eur (a o rok neskôr 400 miliónov eur). Na požadovanú štrukturálnu konsolidáciu by nepostačovali. Doplniť by ich museli ešte nepríjemnejšie kroky, napríklad – hypoteticky – zmrazenie dôchodkov.
Na strane príjmov je situácia aspoň matematicky priaznivejšia. Balíček by sa dal vyskladať kombináciou dvoch-troch väčších opatrení. Napríklad vyšších daní z nehnuteľností, nárastu DPH o jeden percentný bod, vyššej dane pre všetky fyzické osoby, zdanenia dôchodkov. A z podobného nárastu úspešnosti výberu daní, aký sa podaril tento rok. Alebo z viacerých menších opatrení.
Tieto možnosti v parlamente ani v novinách nikto veľmi nespomínal. Nečudo, sú príliš bolestivé a nepopulárne. Želajme si preto v roku 2014 lepší výber daní a čestnejšiu diskusiu o verejných financiách.
Zajtra píše Anton Marcinčin ekonóm