Po niekoľkohodinovej ceste smerom na východ prichádzame do Hermanoviec – nenápadnej dedinky pri Prešove. Na kopci nad dedinou vchádzame do rozľahlého zeleného parku. Mladý šľachtic Georg von Péchy sa chystá na poľovačku. Dámy sedia v jednom zo salónov neveľkého kaštieľa a pri popoludňajšom čaji rozoberajú najnovšie klebety z Budapešti. Presne takto to mohlo vyzerať niekedy v roku 1929. My sem však prichádzame o 80 rokov neskôr, z kaštieľa je poloruina a pri obrovskej tepanej bráne nás čaká vnučka Georga Péchyho Klára.
„MANOR HOUSE“ HERMANOVCE
„Som rada, že ste šťastne dorazili. Je to dlhá cesta. Nepomôžem vám s batožinou?,“ víta nás. Batožinu zvládneme aj sami a vchádzame dnu. Zo sychravého novembrového večera vstupujeme do útulného interiéru grófkinej východoslovenskej rezidencie. Na prvý pohľad je jasné, že Lovecký dom nebude hotel s dlhými chodbami a neosobnými izbami. Nachádzame sa v niekoho „naozajstnom dome“. „Chcela som urobiť niečo na spôsob anglických Manor houses, kde pán domu sprostredkuje na pár dní svoj dom priateľom, známym, ale aj úplne cudzím ľudom,“ vysvetľuje šľachtičná veľmi dobrou slovenčinou s východoslovenským prízvukom.
DVA DOMOVY
Odkladáme si kabáty na vešiaky vytvorené z parožia. Tie nie sú jediným originálnym nápadom v dome. Luster v obývacej miestnosti je vytvorený zo stránok starej knihy uchytených na medených drôtikoch. Výskyt takýchto „vychytávok“ tu asi nie je náhodný. Kay Wettstein von Westersheimb je meno, pod ktorým je všestranná aristokratka známa ako autorka v najprestížnejších svetových časopisoch o architektúre a dizajne. Intelektuálne zázemie má vo švajčiarskom Zürichu, kam sa v 70. rokoch vydala. Svoj druhý domov však našla na konci 90. rokov práve tu, v malej dedinke na východe Slovenska, kde nikdy predtým nebola. „Narodila som sa v českom Havířove. Moji rodičia tam boli z východného Slovenska presídlení po prevrate v roku 1948. Napriek tomu, že im zobrali majetky a otec musel v Čechách robiť v bani, mi nikdy nedali najavo nejakú zatrpknutosť. Snažili sa brať všetko tak, ako im život prinášal,“ spomína pani Wettsteinová.
BÁTORYČKA V RODOKMENI
Aristokratický rod Péchy, z ktorého Klára Wettstein von Westersheimb pochádza, je jeden z najstarších uhorských rodov vôbec. Na územie horného Uhorska prišli v 16. storočí, keď bolo Maďarsko napádané Turkami. „Kaštieľ tu stojí do roku 1780. Už vtedy bola vedľa kaštieľa hospodárska budova, ktorú môj starý otec v 20. rokoch prerobil na hosťovský dom pre rodinu a známych z Budapešti, ktorí som chodievali na prázdniny, “ vysvetľuje grófka, ktorá starých rodičov volá po česky „dědeček“ a „babička“. Češtinu si pred príchodom na Slovensko za jednu noc oprášila prečítaním knižky z detstva Ferdo Mravec. Dnes však už hovorí plynule po slovensky. Počuli sme, že medzi jej predkov patrila aj Bátoryčka. „Áno, v starých rodokmeňoch sa to uvádza. Raz na Vianoce som zo žartu dostala knihu Krvavá grófka a rodokmeň, kde figuruje aj Bátoryčka. Ale keď sa človek zaoberá genealógiou, vie, že v tom širokom rozvetvení sa v podstate dá spojiť s hocikým,“ smeje sa.
ARISTOKRATKA PRI SPORÁKU
Ideme si zložiť veci do izieb a prijímame pozvanie na večeru. Varila pani Klára. Dnes sme v Loveckom dome jedinými hosťami. Cez pozdĺžnu jedáleň prechádzame do malej rustikálnej kuchyne. Pani Wettsteinová stojí pri sporáku, pripravuje šalát a nalieva nám pohár vína. Musíme priznať, že šľachtičná nám ešte večeru nechystala. Takýto prístup má vraj ku všetkým hosťom. Aj keď obyčajne varia, samozrejme, kuchári. „Ja sa tu určite nehrám na nejakú šľachtičnú. Som žurnalistka, ale keď treba, viem zobrať do ruky aj lopatu a pracovať. Keď sme robili „clubhouse“, pol roka som dennodenne manuálne pracovala. Vtedy si aj ľudia z dediny konečne uvedomili, že sem neprišla žiadna bohatá grófka, ale normálna žena,“ zveruje sa.
TRANSCENDENTNÝ ZÁŽITOK
Cesta k luxusne zariadenému Loveckému domu však rozhodne nebola jednoduchá. Prvýkrát navštívila Hermanovce v roku 1997. „S mojím vtedajším manželom a so synmi sme sa vybrali hľadať naše pôvodné sídla. Tento kaštieľ som si nechávala na koniec. Keď sme prišli do dediny, vystúpila som pri kostole a zrazu ku mne pribehla jedná stará pani a hovorí mi: Klárika, to ste vy? Nikdy predtým ma nevidela, poznala len moju mamu. Potom som vyšla sem hore k polorozpadnutému kaštieľu a takmer som sa rozplakala. Vtedy som si povedala, že spravím všetko pre to, aby sa sem vrátil život.“ O tom, ako to tu kedysi vyzeralo, vedela len z rozprávania starých rodičov. „Mali sme tu tenisové ihrisko, bazén, boli tu kone, koče, chodilo sa na výlety do prírody, na poľovačky. Veľmi som chcela, aby sa to vrátilo,“ vyznáva sa.
STRETÁVKA ZO STREDNEJ
A tak sa dala do práce. Rekonštrukcia trvala dlhých desať rokov a vložila do nej celé svoje úspory. V tom čase ešte vôbec neuvažovala o tom, že raz bude svoj dom prenajímať hosťom a že sa stanem členom Historických hotelov Slovenska. „Až neskôr som si uvedomila, čo to znamená mať takýto veľký majetok, ktorý nezarába ani halier. Sama by som to nedokázala utiahnuť. Druhým dôvodom je to, že tu nechcem byť sama. Chcem, aby to tu žilo.“ Keďže s hotelierstvom nemala nikdy skúsenosti, začala to testovať na priateľoch. „Prví pokusní králici boli moji priatelia – bankári a podnikatelia z Budapešti. Všetko fungovalo fantasticky a boli nadšení. To ma povzbudilo.“ Za dva roky už hostila v Loveckom dome slovenských biznismenov, ale aj významných európskych šľachticov. „Môj otec v mladosti navštevoval jeden z najprestížnejších švajčiarskych inštitútov. So spolužiakmi sa každý rok stretávajú na inom mieste na svete. Minulý rok prišli sem – bolo tu okolo 60 ľudí z celého sveta, u nás sme ubytovali desiatich. Pripravili sme im program, boli si pozrieť Spišský hrad, okolie Prešova a potom Tatry. Medzi nimi bola aj jeho kráľovská eminencia Ferdinand von Wurttemberg, princ Clemens von Croy a mnohí iní členovia grófskych rodín. Boli absolútne nadšení. Kráľ Ferdinand dokonca povedal, že už je starý a jedol veľmi veľa dobrého jedla na celom svete, ale také dobré pečené prasa ešte nejedol.“
NÁVRAT DO MINULOSTI
Pani Klára je so svojou prácou spokojná. „Nikdy som nedúfala, že raz sa nám naše majetky, o ktorých som počula len v babičkiných ,rozprávkach,' vrátia. Moji rodičia sú dnes nesmierne šťastní a myslím si, že im to pomohlo vyrovnať sa s traumatickou minulosťou. Dnes sem chodievajú moji synovia, chodia na poľovačky a usporadúvajú si tu s priateľmi z celej Európy večierky. Chcela by som, aby sem chodili milovníci prírody či už zo Slovenska alebo zo zahraničia a našli tu pokoj a cestu k sebe,“ hovorí pani Wettsteinová o svojej vízii. Okrem šiestich izieb ponúka Lovecký dom tzv. Club house v parku s tenisovými kurtami, wellnessom a priestorom pre catering. V pláne je aj vybudovať bazén a jej najväčším snom je zrekonštruovať starý kaštieľ. Na to však zatiaľ nemá financie. „Čakám na zázrak, ale verím, že sa mi to jedného dňa podarí,“ hovorí s úsmevom.
StoryEditor
U Kláry »von« Hermanovce
Ospalá dedina na východe Slovenska. V nej na kopci starý kaštieľ a hosťovský dom. Dnes v ňom hostia európskych šľachticov a významných biznismenov. Navštívili sme Lovecký dom v Hermanovciach -- kráľovstvo energickej aristokratky Kláry Wettsteinovej.