Jeden deň s Kempinskim

1. Neznajúc miestne pomery, odparkovali sme auto trošku opodiaľ – nie hneď pred hlavným vchodom, veď nie sme žiadne celebrity. Livrejovaný bellboy sa však ponúkol, že nám ho preparkuje. Odovzdávame mu kľúče a vchádzame do priestranného loby. Na recepcii sa nám trošku prekvapujúco po anglicky prihovára vedúca recepcie zo Španielska. Ešte šťastie, že angličtinu ovládame, takže sa na Štrbskom Plese dohovoríme. Odovzdáva nám elektronické kľúče a bellboy nakladá našu batožinu na vozík.


2. Prichádzame na štvrté poschodie. Stropy zdobia ornamenty z čias dávno minulých, ale „novotu“ hotela vnímame každým pórom. Sme tu v prvý týždeň prevádzky. Po chvíľke sa ocitáme v izbe, v ktorej budeme prvými hosťami. Hurá, máme výhľad na Štrbské pleso a panorámu Vysokých Tatier. Ak dostanete izbu na druhej strane, ostane vám výhľad na Nízke Tatry a okolitú dolinu. Izba nie je veľká (mali sme izbu de luxe), ale komfortná a útulná. Namiesto zapnutia televízora otváram okno s nádherným výhľadom. Okolo plesa sa prechádzajú turisti a pod oknom sa prekrikujú robotníci, ktorí ešte robia posledné úpravy.


3. O päť minút sa v loby stretávame s PR manažérkou hotela Renátou Sedminovou. Zrak nám padá na gigantický obraz nad hlavným schodiskom. „To je obraz, ktorý dal jeden z majiteľov namaľovať špeciálne pre náš hotel. Má názov Sedem žltých tulipánov, ktoré mu jeho manželka nechala doručiť keď bol na výprave na Severnom póle,“ vysvetľuje Sedminová. „Maliarka Júlia Haluzová ho maľovala pol roka a aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, tých sedem tulipánov sa na obraze naozaj nachádza,“ dodáva.


4. Rozprávame sa v loby asi hodinu, počas ktorej do hotela nakúka viacero zvedavých okoloidúcich. Niektorí sa len pozrú a odchádzajú, iní sa zastavia na recepcii a pýtajú si informácie o hoteli alebo sa zastavia na kávu. Konečne zrekonštruovaný liečebný komplex Hviezdoslav si chcú pozrieť nielen domáci z okolia, originálna budova pritiahla pozornosť talianskej a dokonca i japonskej skupinky turistov. Bellboy im perfektnou angličtinou podáva informácie o novom hoteli.


5. Prijímame pozvanie vyskúšať „pýchu“ hotela – tunajšie spa. Schádzame o poschodie nižšie a pozvoľna nám padá dolná sánka. V kompletne presklenom spa s rozlohou 1 300 štvorcových metrov si okrem iného môžete zaplávať pod krištáľovým lustrom s výhľadom na Kriváň. „Luxusný interiér navrhovala architekta Zuzana Cambelová, všetky zrkadlá sú značky Fendi a ležadlá sú zo špeciálneho materiálu, ktorý neprepúšťa vodu,“ hovorí Sedminová. Spa bolo vybudované na mieste bývalej železničnej zastávky Končistá, budovu však zbúrali a na jej mieste vybudovali momentálne najlepšie wellness centrum v celej skupine hotelov Kempinski.


6. Večer sme sa rozhodli zakončiť štýlovo – v bare pri kozube a pohári vína. Obsluhuje nás mladý čašník a vidno, že práca ho baví, čo je na tatranský región celkom nezvyčajné. Podrobne nás informuje o jednotlivých nápojoch v ponuke, samozrejme, zaujímame sa aj o toľko medializovaný koňak Hennesy Eclipse. Po krátkej úvahe sme sa rozhodli, že ten dnes ochutnávať nebudeme. Dozvedáme sa, že pre hotel bola vyrobená špeciálna kolekcia vín, ktorá sa nepredáva nikde inde a fľaše majú vlastné vinety s obrázkom hotela. Z ponuky Kempinski red, white a rosé ochutnávame ružové Petit Merle.


7. Po príchode na izbu je posteľ rozostlaná a závesy zatiahnuté. V Kempinski, podobne ako v niektorých luxusných hoteloch, funguje tzv. turn-down service – čo znamená, že chyžná upravuje hosťovskú izbu dvakrát: raz doobeda, keď ustelie, a druhýkrát večer, keď rozostelie – špeciálny bonus pre extra lenivých hostí. Kúpeľňa je riešená tiež nadštandardne – s vaňou aj so sprchovacím kútom. Ako v každom hoteli, aj tu chvíľu trvá, kým sa mi podarí prísť na to, ako sa zapína vodovodná batéria. Po náročnom dni si ideme konečne ľahnúť a tešíme sa na raňajky.


8. Raňajkujeme s obchodnou riaditeľkou hotela Miriam Lackovičovou v reštaurácii Grand Restaurant v hlavnej budove Hviezdoslav. Ešte šťastie, že sme hotel fotili prvý deň, dnes je hmla a nevidno ani pred hlavný vchod. Raňajky máme á la carte, ale vybrať si môžeme aj z malého pultíka s bohatou ponukou údených rýb, syrov, jogurtov a čerstvého pečiva. Čašníčka nám neustále prináša poháre s čerstvou pomarančovou šťavou a dolieva kávu. Reštaurácia svojou atmosférou pripomína éru secesných grand hotelov. „Chceli sme našim hosťom priblížiť obdobie, keď sa okolo Štrbského plesa prechádzali dámy v róbach a v tejto reštaurácii sa organizovali noblesné večierky. Dokonca aj lustre a drevené trámy na strope, ktoré tu vidíte, sú pôvodné,“ prezrádza Lackovičová.


9. Po raňajkách si ideme pozrieť celý hotel – vychádzame z hlavnej budovy a separátnym vchodom vchádzame do budovy Jánošík. „Budovu si dal postaviť gróf Szentyványi na svoje súkromné účely, kedysi sa volala Jozefova vila. Výhodou je, že sa dá úplne oddeliť od zvyšku budovy, v prípade VIP návštevy, ktorá vyžaduje súkromie,“ vysvetľuje Lackovičová. Prezeráme si aj zatiaľ nedokončený prezidentský apartmán, ktorý otvoria koncom leta. Po strmých schodoch stúpame na vežičku s výhľadom, no pre hmlu nič nevidíme. Dozvedáme sa, že na druhej strane komplexu – v budove Kriváň – sa dokončuje nadčasový mladomanželský apartmán, ktorý bude mať vo vežičke jacuzzi s výhľadom na Štrbské pleso. Celkovo má hotel 98 izieb a do konca leta ešte môžete stihnúť niektorú z nich vyskúšať za špeciálne ceny. Ak by ste však mali záujem práve o mladomanželský apartmán, rátajte s tým, že za jednu noc zaplatíte toľko, koľko za dvojtýždňovú dovolenku niekde pri mori.