1923 Doteraz najväčšie zemetrasenie Kantó
Zemetrasenie Kantó spred vyše osemdesiatich rokov sa považovalo do 11. marca 2011 za najväčšie. Postihlo hlavný japonský ostrov Honšú a podľa niektorých historických údajov trvalo neuveriteľných desať minút. Malo magnitúdu 7,9 a zdevastovalo Tokio, prístavné mesto Jokohamu, okolité prefektúry Čiba, Kanagawa a Šizuoka. Zobralo životy takmer 150 tisícom ľudí a vyše 100-tisíc utrpelo zranenia. Zemetrasenie sa podľa počtu obetí zaradilo medzi desať najväčších zemetrasení vo svete. Zosuvy pôdy boli také výrazné, že sa posunula 93 ton vážiaca socha Veľkého Budhu Kamakura.
1945 Výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki
"Svet si musí všimnúť, že prvá atómová bomba bola zhodená na vojenskú základňu Hirošima. Chceli sme sa podľa možností vyhnúť zabíjaniu civilného obyvateľstva,“ vyhlásil 9. augusta 1945 americký prezident Harry Truman, ktorý navždy zmenil svetové dejiny. Nehovoril pravdu. Aj preto názvy miest Hirošima a Nagasaki pozná každý. Sú zapísané najčernejšími písmenami vo svetovej histórii.
Pri prvom použití jadrovej zbrane na konci druhej svetovej vojny zomrelo vyše štvrť milióna ľudí. Mnohé generácie nesú dedičstvo "chlapčeka“ (ako bola nazvaná atómová bomba) dodnes v sebe. O tri dni neskôr zabila druhá zhodená jadrová bomba v japonskom Nagasaki 40-tisíc ľudí.
"Neexistuje nič, za čo by som sa musel hanbiť. Ani jedinú noc som nespal zle,“ vyhlásil Paul Tibbets, pilot bombardéra Enola Gay, pre médiá. Japonsku však spôsobil stovky bezsenných nocí. A nielen Japonsku, kvôli Hirošime plačú mnohé generácie doteraz.
Bodla mnohých to však bola nevyhnutnosť či prevencia. "Použitie atómovej bomby na konci druhej svetovej vojny pravdepodobne zabránilo použitiu jadrových zbraní v období studenej vojny,“ povedal nedávno pre HN český vojenský historik Jan B. Uhlíř.
1953 Najväčšia a najdrahšia povodeň
Povodeň na severnom Kjúšú bola jednou z najväčších v histórii Japonska. V dôsledku prívalových dažďov na začiatku augusta stúpla hladina rieky Šikugo o viac ako 6 metrov. Povodeň trápila milión ľudí, zaplavila 450-tisíc domov a uniesla tisíc životov. Škody vyčíslili na vyše 17 miliárd vtedajších jenov, čo v súčasnosti predstavuje vyše 120 miliárd jenov. Príčinou bolo nedbalé odlesňovanie a slabá kontrola toku riek v povojnových rokoch. Po tomto nešťastí sa v Japonsku prehodnotil systém zavlažovania a začali sa budovať mnohé priehrady.
1964 Zemetrasenie Niigate
Zemetrasenie Niigate s magnitúdou 7,5, ktoré vyvolalo cunami, pustošilo západné pobrežie Honšú. Zo zemského povrchu zmizlo dvetisíc domov, vyše 3 500 bolo zničených a 11-tisíc poškodených. Takmer štyridsať ľudí prišlo o život a 385 sa zranilo. Prvé štvormetrové vlny cunami prišli pätnásť minút po otrasoch a úplne zničili prístavne mesto Niigata, niekoľko mostov na rieke Šinano a železničné trate. Túto oblasť zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,9 aj na jeseň 2004 a v lete 2007, keď malo silu 6,6 stupňa. Automobilky Toyota a Nissan museli zastaviť výrobu áut a z jadrovej elektrárne Kašiwazaki-Kariwa do mora uniklo malé množstvo rádioaktívneho materiálu.
1995 Zemetrasenie Kobe
Veľké Hanšin alebo Kobe zemetrasenie postihlo južnú časť prefektúry Hjógó a malo silu 7,3 stupňa. Otrasy trvali 20 sekúnd, no už deň predtým ľudia pociťovali asi päť slabších otrasov. Zahynulo vtedy 6 434 ľudí a bolo poškodených 200-tisíc budov, zničená diaľnica, zrušená dodávka elektriny. Pre pretrvávajúce otrasy, ktoré trvali ešte niekoľko dní, sa obyvatelia báli vrátiť domov. Ľudia stratili dôveru v systém včasného varovania a kritizovali vládu pre nedostatočne rýchle konanie, aby sa zachránilo čo najviac ľudí. Vyčítali jej aj chaotické riadenie japonských dobrovoľníkov a tiež neprijatie pomoci od iných štátov. V reakciách na rozsiahle poškodenia vláda zvýšila svoje výdavky na predchádzanie následkom zemetrasenia - odolné stavebné konštrukcie. Počas prvých troch mesiacov po zemetrasení sa do pomoci postihnutej oblasti zapojilo asi 1,2 milióna dobrovoľníkov. Zemetrasenie spôsobilo škody takmer za 103 miliárd dolárov. Vtedy sa dostalo aj do Guinnessovej knihy rekordov ako najdrahšia prírodná katastrofa v jednej krajine. Pred zemetrasením sa Kobe považoval za jeden najvýznamnejších prístavov vo svete. Napriek rozsiahlym rekonštrukciám však nedosiahol bývalý význam ako hlavný japonský morský prístav.
2006 Najväčšie tornádo
Tornádo Saroma je dosiaľ jedno z najničivejších tornád. Zasiahlo mesto Saroma na severnom ostrove Hokkaidó. Zanechalo po sebe deväť mŕtvych a 25 ranených. Obeťami boli robotníci zo stavby tunela neďaleko mesta. Najmenej 20 osôb zasypali sutiny pochádzajúce z okolitých budov, ktoré rozprášila ničivá búrka. Zničená bola aj továreň a najmenej desať obytných domov. Vietor prevrátil autá a kvôli poškodeným stĺpom boli prerušené dodávky elektriny pre 630 domov. "Zbadal som vzdušný vír, silný vietor všetko ničil. Také niečo som ešte nevidel,“ uviedol jeden zo svedkov, starší podnájomník najviac zasiahnutej štvrti. Tornáda v krajine vychádzajúce slnka sú na rozdiel od častejších tajfúnov, zemetrasení a cunami zriedkavé. Saroma sa tak po tornádach v USA, kde sa vyskytujú najčastejšie, dostalo na priečku "víťazov“.
2011 Prebudila sa sopka Kirišima
Sopka Kirišima sa prebudila. Aby toho na Japoncov nebolo málo (v dejinách majú zemetrasenia, cunami, tornáda zapísané veľkými písmenami), na začiatku tohto roka (26. januára) zažili mohutnú erupciu jednej z mnohých činných sopiek na ostrove Kjúšu v oblasti Kagošima. Po obrovskom výbuchu stúpal z krátera mohutný oblak popola. Sopka vystreľovala do výšky niekoľko sto metrov sopečný materiál a ten sa valil dolu zo svahov Kirišimi.
Úrady museli kvôli činnej sopke obmedziť leteckú dopravu. Bol to najväčší výbuch Kirišimy od roku 1959. Tentoraz chrlila do niekoľkokilometrovej výšky sopečné bomby, ktoré môžu po dopade spôsobiť požiare. Výbuch si nevyžiadal obete. Spôsobil len materiálne škody.
Vulkanická činnosť nie je krajinu nič výnimočné. Po sobotňajšom zemetrasení a cunami na juhozápade krajiny vybuchla sopka Šinmoedake.