Ak sa chcete spojiť s nepočujúcim športovcom či s nepočujúcou komunitou, máte problém. Svet týchto ľudí je uzamknutý pred tými "z vonka“. Dokonca v niektorých stanovách sa objavujú klauzulky, ktoré dovoľujú byť členom vedenia len nepočujúcim. Takto sa zo združenia vyšachovalo viac počujúcich trénerov a funkcionárov. Väčšina z nich tvrdí, že to Jaromírovi Rudovi spolu s Petrom Pastorom či Ľuboslavom Ferkom (ktorí ho na čelo Slovenského deaflympijského výboru dosadili) vyhovovalo. "Mohli potom ľahko s komunitou manipulovať,“ konštatuje bývalý sekretár Slovenského zväzu nepočujúcich športovcov Ľubomír Vaľo.
My si ho nedáme
Ešte dodnes sa medzi nepočujúcimi nájdu takí, ktorí ho obraňujú. K téme sa nechcú vyjadrovať. "Pán Ruda nám hry sľúbil, budú asi v apríli, obvinili ho neprávom,“ vyjadril sa športovec, ktorý si neželá byť menovaný. Bývalí členovia sa nečudujú. Ruda sa neustále staval do pozície spasiteľa nepočujúcich. "Po tom, ako štát nepodporil deaflympiádu, mal ďalší argument - tvrdil, že sa o nich už nikto nezaujíma a počujúci im chcú len ublížiť,“ konštatuje bývalý člen vedenia.
Vaľo má rovnaký názor. "Pracujem s nimi vyše 30 rokov. Je to pre nich Jánošík, národný hrdina.“ Všetko nasľuboval, veľakrát platil veľkolepé akcie, organizoval dni nepočujúcich v Bratislave, ktoré nemali obdobu. Dopadlo to typicky - nakúpil 30 kusov automobilov Audi, na ktorých rozvážal zahraničných návštevníkov a na ktorých neskôr jazdili organizátori deaflympiády či napríklad starosta Vysokých Tatier Ján Mokoš. Ale len chvíľu, lízingová spoločnosť ich pre neplnenie si záväzkov stiahla. Ale to je len jeden z príkladov života na dlh, ktorý Ruda využíval, ako sa dalo. A hry v Tatrách avizoval na takej úrovni, že sa ľuďom (niekedy až priveľmi) točila hlava. Jeho gestá, konferencie, pohostenia však nasvedčovali tomu, že má peňazí habadej. Ak aj mal, do športu ich teda nevrazil. Aj preto sa ozýva aj tá nespokojná časť nepočujúcich športovcov. Tí chystajú k celému problému stanovisko.
Sľubotechna
Kto je teda tento človek? Na jednej strane je charizma, na druhej klamstvo. Stal sa v podstate známym ešte v druhej polici 90. rokov, keď za primátora Rudolfa Schustera (za ideálnych podmienok) získal kšeft na upratovanie Košíc. Svoju spoločnosť však zadlžil a nakoniec pripadla nebankovkám. Potom bolo na pár rokov ticho. Svetu sa pripomenul v momente, keď sa Slovensko stalo krajinou, ktorá dostala na starosť organizáciu deaflympiády. Všetko by bolo ideálne, keby o pár rokov nečelil obvineniam zo sprenevery 1,6 milióna eur práve z peňazí určených na tieto hry. No aj napriek tomu po návrate z väzby nepočujúcich presvedčil a vrátil sa na čelo prípravného výboru. Dodnes mnohým členom tímu (všetci boli nepočujúci) za prácu nezaplatil. Navyše prišli aj o sídlo v centre Bratislavy. Ruda totiž neplatil nájomné a dlh sa vyšplhal až na vyše 30-tisíc eur. Dnes je vo väzení opäť. Suma je horibilná, tentoraz ide o 11 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame celosvetovú hanbu, ide o dlh na nezaplatenie.