Čo vyžaduje pri ručení zákon, aká je jeho právna úprava a aké sú povinnosti ručiteľa?
Vymedzenie ručenia
Základná právna úprava ručenia spoločníkov v obchodných spoločnostiach je zakotvená v ustanovení § 56 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ručenie spoločníkov je ručením zo zákona, teda vznikom účasti v určitej právnej forme obchodnej spoločnosti. Na tento vzťah sa budú aplikovať ustanovenia o ručení (§ 303 až 312), ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti po zániku spoločnosti zostáva minimálne v tej výške, v akej ručili počas trvania spoločnosti. V spoločnosti s ručením obmedzeným spoločník ručí do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, po splatení vkladu neručí za záväzky spoločnosti. V prípade podielu na likvidačnom zostatku však ručí do výšku tohto podielu.
Prípad konkurzu
Iným limitom pri ručení spoločníkov je prípad konkurzu. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení. Tento princíp obmedzenia ručenia nie je v súlade s úpravou konkurzu, z ktorej vyplýva, že záväzky veriteľov, ktoré neboli uspokojené v konkurze, nezanikajú, ale môžu sa uspokojiť z prípadného ďalšieho majetku spoločnosti.
Rozdelenie spoločností
Obchodné spoločnosti rozdeľujeme na dva druhy, a to tzv. osobné a kapitálové spoločnosti. Medzi kapitálové spoločnosti zaraďujeme spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Medzi osobné spoločnosti verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Rozdiely medzi týmito druhmi spoločností sú najmä v spôsobe ručenia spoločníkov, existencia vkladovej povinnosti a tvorba základného imania, tvorba rezervného fondu, osobná účasť spoločníkov v spoločnosti, väzba medzi osobnou spoločnosťou a jej spoločníkmi.
Právna úprava ručenia
Ručenie patrí medzi tradičné zabezpečovacie inštitúty. Osobitne je upravené pre oblasť občianskoprávnych vzťahov (§ 546 až § 550 Občianskeho zákonníka) a osobitne pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov (§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na špecifickú úpravu ručenia v Obchodnom zákonníku sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení neuplatnia ani podporne na zabezpečenie splnenia záväzkov z obchodných zmlúv. Keďže ručením je dotknutá právna istota tretích osôb, väčšina ustanovení Obchodného zákonníka o ručení má kogentnú povahu (§ 263 Obchodného zákonníka).
Písomné vyhlásenie ručiteľa
Ručenie je právny pomer medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom) vzniknutý na základe písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, podľa ktorého sa ručiteľ zaručuje veriteľovi, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude uspokojená. Význam ručenia spočíva v tom, že na jeho základe dochádza k rozšíreniu okruhu majetku, z ktorého veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku.
Predpoklad vzniku ručiteľského záväzku
Základným predpokladom vzniku ručiteľského záväzku je písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, v ktorom sa ručiteľ zaručuje za uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V prípade ručenia nejde teda o zmluvu, a preto sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Zo znenia ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka je možné vyvodiť, že na platnosť vyhlásenia ručiteľa nie je potrebný súhlas dlžníka ani veriteľa.
Písomné vyhlásenie ručiteľa
Písomné vyhlásenie ručiteľa by malo obsahovať:
* označenie pohľadávky, ktorej sa ručenie týka,
* rozsah (výšku) ručiteľského záväzku,
* určenie doby, po ktorú bude ručiteľský záväzok trvať,
* spôsob plnenia záväzku voči veriteľovi (jednotnou platbou, v splátkach a pod.).
Zmluva
Vzniku ručenia nebráni, ak o ručení uzavrie ručiteľ s veriteľom zmluvu. Ručenie je teda predpoklad vykonania dvoch právnych úkonov:
1. uzavretie dohody medzi ručiteľom a veriteľom o tom, že určitá pohľadávka bude zabezpečená ručením,
2. písomné vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi o prevzatí povinnosti uspokojiť v prípade, ak tak neurobí dlžník.
V tomto prípade možno vyhlásenie ručiteľa považovať za podmienené súhlasom veriteľa alebo za reakciu na návrh veriteľa, aby bolo vydané vyhlásenie o ručení. Ak sa na tento zmluvný vzťah má použiť Obchodný zákonník, musí sa to v zmluve o ručení výslovne dohodnúť (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Platný záväzok
Ručením možno v zásade zabezpečiť len platný záväzok alebo jeho časť (napr. ručenie len za určitú časť kúpnej ceny). To znamená, že môžu nastať dve možnosti:
a) ručiteľ je zaviazaný v rovnakom rozsahu ako dlžník,
b) ručiteľ môže byť zaviazaný prípadne aj v menšom rozsahu ako dlžník.
Čo vyžaduje pri ručení zákon?
V oboch prípadoch zákon vyžaduje, aby záväzok, ktorého sa ručenia týka, bol platný. Takýmto spôsobom nemožno teda zabezpečiť neplatný záväzok. Z tejto zásady existujú niektoré výnimky. Vzniku ručenia nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom však ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Zákon nebráni ani tomu, aby sa ručením zabezpečil záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (napr. výhrada vlastníctva dojednaná podľa § 601 Občianskeho zákonníka). Pre platnosť vyhlásenia ručiteľa nie je potrebné, aby ručiteľ poznal presnú výšku záväzku dlžníka, príp. aby ju uviedol vo svojom vyhlásení. Veď napokon i výška záväzku sa môže zmeniť počas doby ručenia (dlžná suma sa môže zvýšiť o sumu zmluvnej pokuty alebo o nárok veriteľa na náhradu škody). Ručiteľ má však právo vedieť, aká je skutočná výška záväzku, za ktorý ručí. Zákon preto veriteľovi ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu informovať veriteľa o výške zabezpečenej pohľadávky (§ 305 Obchodného zákonníka). Pravda, veriteľ má túto povinnosť len vtedy, ak ho o to požiada ručiteľ.
Podmienky plnenia ručiteľom
Ručiteľ je povinný záväzok splniť len vtedy, ak ho nesplní dlžník v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Z toho vyplýva, že k tomu, aby sa veriteľ mohol domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, musia byť splnené dve podmienky:
a) dlžník nesplnil v primeranej dobe svoj záväzok,
b) dlžník sa takto správal aj po tom, keď bol veriteľom písomne vyzvaný, aby splnil svoj splatný záväzok.
Podpornosť ručiteľského záväzku
Uvedené znamená, že vo vzťahu k záväzku dlžníka uspokojiť veriteľovu pohľadávku je záväzok ručiteľa podporný, zatiaľ čo záväzok dlžníka je primárny. Prejavuje sa to tým, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ teda musí žiadať uspokojenie svojej pohľadávky predovšetkým od dlžníka a až potom sa môže obrátiť so žiadosťou o plnenie na ručiteľa. Túto zásadu prelamuje ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý vyzvanie dlžníka veriteľom na splnenie záväzku nevyžaduje, ak:
a) veriteľ nemôže vyzvanie dlžníka uskutočniť (napr. ide o prekážku pri doručení písomnosti, keď dlžník odmieta doporučenú zásielku opakovane prevziať),
b) je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä v prípade vyhlásenia konkurzu (ZKV č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Námietky
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník (napr. námietku odpustenia dlhu, premlčanie a pod), a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ má tiež právo vykonať započítanie, a to tak pohľadávok dlžníka voči veriteľovi, ako aj pohľadávok, ktoré voči veriteľovi má sám.
Povinnosti ručiteľa
Ručiteľ je povinný splniť veriteľovu pohľadávku v takom istom rozsahu ako dlžník, ak sa s veriteľom nedohodol, že bude ručiť len v užšom rozsahu. Aj bez takejto dohody je možné, aby ručiteľ splnil za dlžníka nielen celý záväzok, ale aj len jeho časť, ktorú dlžník na výzvu veriteľa nesplnil, pokiaľ, pravda, čiastočné splnenie neodporuje dohode strán alebo povahe, resp. účelu záväzku. Keby veriteľ bezdôvodne alebo neoprávnene odmietol čiastočné splnenie dlžníka, mohol by spôsobiť, že dlžník, pokiaľ ide o túto sumu, nemohol uspokojiť pohľadávku a ručiteľ by mohol uspokojenie pohľadávky, pokiaľ ide o túto časť, odoprieť.
Právna ochrana ručiteľa
Pokiaľ ručiteľ splní záväzok, za ktorý ručí, vstupuje do práv veriteľa, stáva sa dlžníkovým veriteľom. Má právo požadovať od pôvodného veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. V prípade, že by ručiteľ uspokojil veriteľa bez vedomia dlžníka, mohol by dlžník voči nemu uplatniť všetky námietky, ktoré mohol uplatniť voči veriteľovi. Nemôže však uplatniť tie námietky, na ktoré ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil svoje nároky z ručenia. Ďalšie informácie týkajúce sa rizík z ručenia spoločníka, ale aj konateľa a prokuristu, spolu s konkrétnymi ustanoveniami a praktickými príkladmi nájdete v novembrovej aktualizácii odbornej príručky Minimalizácia rizík konateľov a prokuristov v s. r. o.