Od 15. decembra budú musieť zamestnávatelia postupovať pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti podľa nových pravidiel. Parlament 28. októbra schválil tento rok už tretiu novelu zákona o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.). Keďže viaceré ustanovenia súvisia s praktickou aplikáciou v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo s podávaním daňových priznaní za rok 2005, priblížime najdôležitejšie zmeny, ktoré sa dotknú zamestnancov a zamestnávateľov.
Preukaznosť nezdaniteľnej sumy
Podľa upraveného § 37 ods. 1 písm. a) bolo doplnené, ako bude zamestnanec pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľovi preukazovať nárok na nové nezdaniteľné sumy základu dane (účelové sporenie a životné poistenie).
Príslušný doklad má byť vystavený oprávneným subjektom (napr. poisťovňou, bankou a pod.) poskytujúcim služby, ktoré sa týkajú účelového sporenia alebo životného poistenia. V ustanovení sa nerieši preukazovanie platených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (dôležité v prípade, ak sa platenie realizovalo zamestnávateľom, ktorý zamestnancovi nevykonáva ročné zúčtovanie).
Keďže účinnosť tejto zmeny je od 1. 1. 2006, otázne, či za rok 2005 bude "stačiť" na uvedený účel len vyhlásenie zamestnanca o splnení potrebných podmienok a preukázanie zaplatených príspevkov, resp. poistného, v zmysle znenia tohto ustanovenia do konca roku 2005. V prípade daňovej kontroly je však vhodné predmetný doklad mať k dispozícii.
Príjmy zo závislej činnosti do 5 000 Sk
Dôležitou zmenou je doplnenie nového druhu príjmu, z ktorého sa bude od roku 2006 vyberať daň zrážkou, ktorá je u fyzickej osoby buď vyrovnaná alebo považovaná za preddavok na daň, ak sa rozhodne uviesť tento príjem do daňového priznania (§ 43 ods. 3 nové písmeno j/). Pôjde o akýkoľvek príjem zo závislej činnosti (okrem obslužného), v prípade, ak výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac v úhrne sumu 5 000 Sk a u ktorého si tento daňovník (zamestnanec) neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus. To znamená, že tento režim zdaňovania bude aplikovať zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu. Daň je, tak ako v ostatných prípadoch, vo výške 19%.
Už teda prestane platiť teraz platná zásada, že všetky príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú preddavkami na daň.
Uvedená zmena bude mať za následok napr. to, že sa tieto príjmy nebudú zatiaľ uvádzať do štvrťročných prehľadov a ročného hlásenia (ak sa v zákone nezmení ich obsah a následne tlačivá, ktoré sú zatiaľ len o preddavkoch na dani). Nebudú sa musieť uvádzať do daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale na druhej strane budú sa môcť dobrovoľne.
Otázne bude vystavovanie potvrdení o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti (prvýkrát za rok 2006 v roku 2007), spôsoby vykonania ročného zúčtovania (za akých podmienok sa tieto príjmy budú v ňom uvádzať dobrovoľne) a následne na to nastáva otázka prehľadov a ročného hlásenia v prípade, keď sa "daň zmení na preddavok na daň", ak sa tak zamestnanec rozhodne v zmysle § 43 ods. 7 a § 4 ods. 6 a 7 tohto zákona. Tieto technické záležitosti zákon zatiaľ nerieši. Nevyjasnenosť sa týka napr. aj mzdového listu, ktorý by bolo potrebné v rámci ustanovenia § 39 doplniť. Neaktuálne je aj ustanovenie § 35, ktoré zatiaľ zamestnávateľov "viaže" preddavkovo zdaniť úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Je tu potom čiastočne rozpor v zákone. Tiež by bolo potrebné v § 5 ods. 8 upraviť, čo je čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, keďže sa doň nebudú započítavať, resp. len dobrovoľne po skončení roka, príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou. V prospech zamestnávateľov je, že daň aj preddavok a daň je v rovnakej výške (19 %), takže voči štátu zrážku vykonajú v správnej výške. Bude zrejme potrebné vykonať v rámci ďalšej novelizácie potrebné legislatívno-technické úpravy.
Podľa § 43 ods. 5 písm. c) základom dane z takéhoto príjmu zo závislej činnosti do 5 000 Sk bude mesačný zdaniteľný príjem znížený len o povinné poistné, rovnako ako pri preddavkovom zdanení príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ods. 8). Ak povinnosť platenia poistného nebude, základ dane sa bude rovnať hrubému zdaniteľnému príjmu. Nezdaniteľná suma (na daňovníka) sa pochopiteľne nebude môcť odpočítať.
Minimálna výška dane
Zmenou § 46 sa má, podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, zrovnoprávniť postup u daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, z ktorých zamestnávateľ zráža preddavky na daň pri výplate atď., s ostatnými daňovníkmi -- fyzickými osobami, pokiaľ ide o minimálnu výšku dane (500 Sk a pri príjmoch nižších ak polovica ročnej nezdaniteľnej sumy na daňovníka). Doteraz nebolo zdanenie rovnaké u daňovníka-dôchodcu, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v porovnaní s daňovníkom-dôchodcom, ktorý mal iné druhy príjmov (napr. z podnikania alebo z prenájmu, ostatné príjmy...). Na príjmy zo závislej činnosti, ktoré sa mu zdanili preddavkovo, sa minimálna výška dane nevzťahovala.
Podľa zmeny sa daň nevyrubí a ani nebude platiť v prípade, ak daňovník bude mať zdaniteľné príjmy za rok do 50 % základnej nezdaniteľnej sumy (v roku 2006 vo výške polovice z 90 816 Sk). V podstate pôjde potom teoreticky o daň až do výšky 8 628 Sk (19 % z 45 408 Sk), ktorá bude dôchodcom preddavkovo zrážaná v priebehu roka z príjmov zo závislej činnosti, na ktorú budú mať nárok na vrátenie.
Naďalej však bude platiť, že ak sa daň vyberie zrážkou z príjmu podľa § 43 ("po novom" aj z príjmov zo závislej činnosti do 5 000 Sk mesačne), tak na minimálnu výšku dane to nebude mať vplyv. Zmena sa bude týkať len príjmov zo závislej činnosti zrazených preddavkami na daň.
Ak sa však neupraví v uvedenom zmysle aj ustanovenie § 38, ktoré sa týka ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, zamestnávatelia budú mať problémy s týmto ustanovením pri zavedení do praxe. Je otázne, či budú preddavky na daň v takýchto prípadoch vracané týmto zamestnancom z dôvodu zmeny tohto ustanovenia zákona (ako preplatky na dani, alebo sa zavedie inštitút minimálnej výšky dane aj v tejto súvislosti...). Keďže účinnosť tejto zmeny je od 1. 1. 2006, prakticky to znamená postup až po skončení roku 2006. Dá sa očakávať vyriešenie uvedených technických problémov do tohto obdobia.
Ako jednoduchší postup by sa javilo -- s rovnakým efektom -- všetkým dôchodcom ustanoviť základnú nezdaniteľnú sumu vo výške polovice platnej pre ostatné fyzické osoby. Tým by už v priebehu roka nemali zrážané preddavky na daň do stanovenej minimálnej výšky a po skončení roka by nedochádzalo k hromadnému vracaniu dane.
Zmeny ďalších právnych predpisov
Podľa ďalších článkov tohto zákona (II až IX) sa novelizovali aj ďalšie zákony:
S účinnosťou od 15. 12. 2005:
-- zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z., v rámci ktorého sa spresnili poznámky pod čiarou; zrušil sa Úrad daňového preverovania, čím sa museli vykonať legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na túto skutočnosť. Do zmeny platilo, že daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo SR, daňové úrady a úrad preverovania. Tomuto úradu oznamovali daňové riaditeľstvo a daňové úrady podozrenia z daňových trestných činov. Uvedené sa ukázalo ako málo efektívne pri odhaľovaní daňových trestných činov. Po novele podozrenia zo spáchania trestných činov, v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov, majú oznamovať Daňové riaditeľstvo SR a príslušné daňové úrady orgánom činným v trestnom konaní, resp. daňové úrady aj Daňovému riaditeľstvu SR. Súčasne v prílohe č. 2 je uvedená pôsobnosť daňových úradov podľa územných obvodov pre oblasť hazardných hier v SR;
-- zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na zrušenie Úradu daňového preverovania;
-- zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa vykonali zmeny týkajúce sa napr. pohľadávok štátu, ponukového konania pri prebytočnom majetku štátu, osobitného ponukového konania za účelom vytvorenia súťažného prostredia;
-- zákon č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 46/2004 Z. z. Zmeny sa týkajú intervenčných opatrení realizovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou prostredníctvom samostatného mimorozpočtového účtu;
-- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zmena sa dotýka prostriedkov Európskej únie;
S účinnosťou od 1. 1. 2006:
-- zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Zmeny sa týkajú napr. daňového tajomstva, súčinnosti tretích osôb (oznamovacej povinnosti, napr. pri vyplácaní, pripísaní alebo poukázaní úrokových prímov fyzickým osobám, ktoré sú daňovníkmi členského štátu Európskej únie a ďalších osôb, postúpenia daňovej pohľadávky, ktorá vznikla pred 31. decembrom 2005, mandátnej správy daňovej pohľadávky, problematiky zdaňovania príjmov z úspor, atď. a nakoniec
-- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zmena sa týka § 131, z ktorého sa vypustil odsek 3. Znamená to zrušenie znižovania sadzby poistného na starobné poistenie o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa, ktoré platí do konca roku 2005.
StoryEditor