Podľa nového mechanizmu by sa mala minimálna mzda upravovať v závislosti od rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy na Slovensku. Vláde tým odpadá každoročný konflikt pri jej vyjednávaní, podnikatelia ju budú môcť ľahko predvídať a odbory budú mať jej zaručenú úpravu. Doteraz minimálnu mzda určovala vláda na základe priemernej mesačnej mzdy a inflácie. "Za posledných 15 rokov bolo toľko balíčkov opatrení a reforiem, že spoločnosť je už z toho jednoznačné unavená," hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. "Myslím si, že toto najviac motivuje občanov na nespokojnosť, najviac to pociťujeme pri zmene inštitútu minimálnej mzdy, ktorý vplýva na ďalších 40 zákonov," vyjadruje nespokojnosť.
Dosah na odvody
Doterajšiu previazanosť považujú zamestnávatelia za prežitok, ktorý vedie k neúmernému zvyšovaniu odvodov aj tých skupín, ktorých reálne príjmy sa nezvyšujú. Postihnutými sú hlavne živnostníci a dobrovoľne poistené osoby. "Zväz chemického a farmaceutického priemyslu podporuje oddelenie minimálnej mzdy od výpočtu odvodov. Každé zvyšovanie minimálnej mzdy a odvodov zhoršuje podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky," vyhlásil prezident zväzu Roman Karlubík.
Živnostníci v zásade nie sú proti inštitútu minimálnej mzdy, avšak na tripartite mali výhrady. "Prekáža nám, že minimálna mzda slúži aj ako základ na výpočet odvodov. Žiadali sme, aby sa vypracovala analýza dosahov a na základe toho by sa mal inštitút minimálnej mzdy a jeho prepojenia na iné zákony prehodnotiť. Toto pravidelné zvyšovanie negatívne vplýva na odvodové zaťaženie živnostníka, ktoré je už podľa nás aj tak vysoké," konštatuje Kromerová. Podľa nej je pri stavebných profesiách alebo remeslách sezónneho charakteru niekedy tvrdé, ak určité platby a odvody musí živnostník platiť bez ohľadu na to, či má alebo nemá zákazky.
Zvyšovanie likviduje
Podľa Karlubíka by mala byť minimálna mzda individuálna pre každé odvetvie. Tvrdí, že neúmerné zvyšovanie minimálnej mzdy bez previazania na nárast produktivity práce, prispelo k tomu, že náš textilný a obuvnícky priemyslu nie je konkurencieschopný, čoho výsledkom je likvidácia stoviek pracovných miest. "Výška minimálnej mzdy by sa mala odvíjať od produktivity práce v odvetví a mala by byť výsledkom rokovaní medzi odvetvovým odborovým zväzom a priemyselným zväzom. Práve to by umožnilo aj odborárom prevziať časť zodpovednosti za vývoj zamestnanosti," konštatuje Karlubík. Dodal, že východisko nielen pre rast minimálnych, ale aj priemerných miezd, vidia podnikatelia v raste ekonomiky, ktorá sa s touto otázkou vyrovná ponukou a dopytom na trhu práce. "V súčasnosti je tempo rastu priemerných miezd najvyššie v histórii a súvisí práve s rastom ekonomiky.
Najväčší dosah na samoplatcov
Odvody vypočítané z vymeriavacieho základu minimálnej mzdy sú pre jednotlivé skupiny poistencov rôzne. Napríklad 264-tisíc zamestnancov platilo poistné na starobné poistenie z vymeriavacieho základu 7 600 korún, čo predstavuje 15,5 percenta z ich celkového počtu. Zo samostatne zárobkovo činných osôb až 82 percent si platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, čo je až 173-tisíc poistencov. Takmer 48-tisíc občanov platí minimálne odvody v kategórii dobrovoľne poistených osôb, je to takmer 98 percent z ich celkového počtu.
StoryEditor