StoryEditor

Škody vás môžu vyjsť draho

22.11.2006, 23:00

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov uvedených:
-- v paragrafe 182 -- zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a
-- v paragrafe 185 -- zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Podľa odseku 2 paragrafu 179 zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom, čiže proti zavedeným morálnym pravidlám. Zamestnávateľ je teda povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

Nebezpečný alkohol
V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Ak bola škoda spôsobená aj zamestnávateľom, zamestnanec je povinný uhradiť jej pomernú časť podľa miery svojho zavinenia.
Z dikcie paragrafu 180 ZP vyplýva, že zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky (napríklad pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky), zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave. Posúdenie schopnosti ovládnuť svoje konanie a jeho následky je v prípade vzniku škody spravidla otázkou znaleckého dokazovania. Zavinenie zamestnanca, ak sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, môže byť vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti (zavinenie zamestnanca preukazuje zamestnávateľ).

Kedy sa na úhradu straty skladá
Podľa paragrafu 181 ZP od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo proti nej nezakročil, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na jej úhradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca, ktorý povinnosť nesplnil. Náhrada škody však nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnanec však nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Do citovaného ustanovenia zákonodarca zakotvil tiež dikciu o tom, že "zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika". Pojem "podnikateľské riziko" nie je presnejšie vymedzené, preto vždy treba vychádzať z posúdenia konkrétnej situácie. Zamestnanec v tomto prípade nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil z nedbanlivosti.

Ako sa zabezpečujú práva
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno podľa Zákonníka práce (paragraf 20) zabezpečiť:
-- dohodou o zrážkach zo mzdy,
-- ručením alebo
-- zriadením záložného práva.
Ide o relatívne obsahovo zúžené zmluvné zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa nie vždy v praxi aj v prípadoch riešenia náhrady škody dostatočne využívajú. Podľa citovaného paragrafu uspokojenie nároku zamestnávateľa teda možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Ak vznikne podľa Zákonníka práce alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, pravda, ak tak neurobí sám dlžník.
Zákonník práce pamätá aj na prípady, keď nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môžu byť zo strany zamestnávateľa zabezpečené písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/moja-kariera, menuAlias = moja-kariera, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
17. máj 2024 19:13