12.10.2016, 14:11

Cenu za hnidopicha v práci platíme všetci. Takto ho spoznáte

Prečítajte si pravidelnú rubriku HN magazínu Môj život v korporácii alebo Príručný slovník krysy korporátnej.

Cenu za hnidopicha v práci platíme všetci. Takto ho spoznáte
Zdroj: Flickr/Patrick Wallace

Ste hnidopich a leziete tým ľuďom na nervy? Začnite pracovať pre nadnárodnú spoločnosť. Práve v korporátnych vodách si totiž prídete na svoje. Stačí, ak svoje nezriadené puntičkárske nutkanie schováte za „focus on detail“ (zameranie na detail). A o kariéru máte postarané.

Dve možnosti

V nadnárodnej spoločnosti nájdete množstvo otravných typov ľudí. No puntičkári sú špeciálna kapitola. Mať „focus on detail“ totiž znie v osobnom hodnotení každého manažéra neskutočne dobre. A každá korporátna krysa to dobre vie. No cena je vysoká. A neplatí ju hnidopich, ale všetci okolo neho. Predovšetkým podriadení a kolegovia odsúdení, aby zahadzovali život na mítingoch vedľa neho.

Aby si totiž manažér povesť „zameraného na detail“ vybudoval, má dve možnosti. Musí problematike rozumieť alebo venovať fokus zbytočným detailom. A skúste uhádnuť, čo je častejšie. Situácia, keď potrebujete schválenie od hnidopicha, je asi preto príjemná ako zlomená noha. Tak ako fraktúra, aj fokusák zdržuje, otravuje a robí z bežných jednoduchých úloh jadrovú fyziku.

Manažér s fokusom na detail vám totiž dokáže poslať tisícpäťsto pripomienok len na formálnu stránku prezentácie. Na ilustračných snímkach sú aj Afroameričania, čo by sa slovenským zamestnancom zdalo vzdialené realite. Síce má hlúpy monitor, ale nie je si istý, či logo firmy je presne v schválenej korporátnej farbe. A nezabudne dodať, že materiál alebo prezentácia sa len málo venuje konkrétnym detailom.

Sedatívum pre vedenie

Na mítingoch je to ešte horšie. Manažér s fokusom je schopný chytať vás za slovíčko, byť urazený na zjednodušenia, má neustálu tendenciu vypytovať sa na hlúposti a predovšetkým neustále sa chce vracať späť v prezentácii. Čím vám nielen žerie len čas a nervy, ale oberá vás aj o pozornosť publika, ktorého názor má ako-takú cenu. Aj krátky brífing dokáže natiahnuť tak, že i tridsaťročná vojna pôsobí ako krátka zanedbateľná epizódka.

Najhoršie na tom všetkom je, že týchto ľudí si korporácia neuveriteľne rozmaznáva. Dôvod je jednoduchý. Vedenie ďaleko za hraniami žije v omamnom svete, že všetko sa realizuje tak, ako sa navrhne a schváli. Inými slovami, absolútne nerozumie dennej korporátnej rutine v inej ako domovskej krajine. A teda to, čo vyzerá do posledného detailu skvelo v prezentácii, sa vždy zrealizuje úplne inak.

Aj hlúpa inštalácia monitora v pobočke banky, kde zákazníci môžu stláčať emotikony podľa spokojnosti, sa nedá spraviť rovnako všade. A za týchto okolností na nich „focus on detail“ pôsobí ako sedatívum. To, že je to spravidla kontraproduktívne, nič nevyrieši a ničomu nepomôže, nikoho netrápi. Stačí pocit, že niekto myslí na detail.