05.09.2016, 19:00

V korporácii je šéf vždy magor. Ktorý z piatich kategórií je ten váš?

Prečítajte si pravidelnú rubriku HN magazínu Môj život v korporácii alebo Príručný slovník krysy korporátnej.

V korporácii je šéf vždy magor. Ktorý z piatich kategórií je ten váš?
Zdroj: independent.co.uk

Nadriadený v korporácii je z pohľadu zamestnanca vždy magor. A ruku na srdce. Veľmi často je to pravda. Všeobecne možno manažérov rozdeliť do piatich skupín. Tri spĺňajú nároky na oslovenie magor. Zvyšné dve? Nie úplne. Mimochodom, viete, pre ktorý typ pracujete vy?

Hysterický uzlíček

Každý človek je jedinečná, nezameniteľná bytosť. Kým nezačne pracovať pre korporácie. Tie predstavujú absolútne rovnaké prostredie, v ktorom sa každá bytosť musí prispôsobiť do niektorej z manažérskych šablón. Až potom môže viesť tím. Podľa toho, podľa ktorej šablóny svoju individualitu korporátnik oseká, sa nadriadení delia. Poznáme celkovo päť skupín. A množstvo podmnožín medzi nimi.

Začnime suverénne najhorším typom. Ten sa v odbornej literatúre nazýva hysterický uzlíček nervov. Ako žena si môžem dovoliť napísať čosi, čo by pri mužovi zaváňalo sexizmom. Zvyčajne ide o nadriadených ženského pohlavia. Uzlíčky sa poznajú jednoducho. Vystresuje ich absolútne všetko a nehodlajú to pred podriadenými skrývať. Jednotlivé malicherné hlúposti (neplatné heslo do mailu, párminútové meškanie na míting...) sa im v hlave spojí do veľkej neriešiteľnej tragédie.

Stalin a idiot

Po uzlíčkoch nasleduje takzvaný Stalin open spacu. Ako muž si môžem dovoliť napísať, že väčšinou ide o šéfov mužského pohlavia. V ich hlavách rešpekt znamená strach. Za každých okolností majú pravdu. Sú nekritizovateľní, vďaka nafúknutému egu sa nedokážu v bazéne potopiť. Žiarlivo si strážia svoj post a pozerajú po vyššom. Na rozdiel od uzlíka o sebe nepochybujú. A je takmer vylúčené ich vystresovať. No strašne jednoducho dostanú záchvat hnevu, hneď ako sa niečo nestane podľa ich predstáv. Len korporátna kultúra im bráni v tom, aby založili v open space gulag. Často sa im to však podarí neoficiálne.

O čosi lepšie sa pracuje s premotivovaným panicom/pannou. Tí si osvojili korporáciu ako zmysel života. Snažia sa svojich zamestnancov usmerňovať podľa motivačnej literatúry. Spravidla ide o idiotov, ktorí keď počujú slovo výzva, sú schopní spraviť všetko. Od ostatných čakajú to isté. Ak sa to nestane, hodiny podriadených mučia korporátnymi bullshitmi.

Apatisti a osobnosti

Najlepších šéfov predstavujú Apatisti a Osobnosti. Apatisti veľmi často na prvý pohľad pripomínajú premotivovaných panicov. Recitujú bullshity, hýria nadšením nad každou výzvou, ale vo vnútri im to je úplne jedno. Pracovný deň trávia na sociálnych sieťach. A maximum úsilia vrážajú do toho, aby mohli čo najskôr odísť a prehnane sa ničím nezaoberať.

Špecifickým úkazom je kombinácia Stalina a Apatistu. Teda v podstate im na veciach nezáleží, ale napriek tomu alebo práve preto vo svojom gulagu vládnu pevnou rukou. Na rozdiel od uzlíčkov. Tie sú ochotné radšej veci spraviť samy, ale poriadne. Apatický Stalin nič sám nespraví a už vôbec nie dobre.

Poslednou skupinou sú Osobnosti. Výkonní, spravodliví a rešpektovaní podriadenými. Ich výskyt v nadnárodnej spoločnosti je zriedkavý. Efektivita a osobná autorita nie sú nič korporátne.