02.05.2016, 17:51

Najotravnejší kolega vo firme? Duševná úchylka a sto otázok za hodinu, poznáte ho všetci

Prečítajte si pravidelnú rubriku HN magazínu Môj život v korporácii alebo Príručný slovník krysy korporátnej.

Najotravnejší kolega vo firme? Duševná úchylka a sto otázok za hodinu, poznáte ho všetci
Zdroj: Flickr/Gage Skidmore

Ak si myslíte, že korporácie predstavujú sociálny ústav len pre právnikov, tak ste na omyle. Neexistuje mentálna slabina, duševná úchylka či osobnostné postihnutie, ktoré by tu nenašlo uplatnenie. Suverénne najotravnejšie postihnutie predstavuje chronický spytovač. 

Jeho profesionálny život totiž protirečí tvrdeniu – kto sa nespýta, hlúpym zostane. Pýta sa síce rád, no aj tak zostane. 

Chronický spytovač je postrachom predovšetkým IT oddelenia. Ítečkári ho neznášajú až do tej miery, ako zvyšok firmy neznáša ítečkárov. No trápením IT oddelenia nezmyselnými otázkami sa zoznam pozitívnych prínosov spytovača končí. Zvyšok sú negatíva spôsobené rovnostárskym prístupom manažmentu k zamestnancom. Chronických spytovačov vypúšťajú do voľného výbehu, známeho pod názvom open space. Ich obeťou sa tak stane každý kolega, ktorý sa vyskytuje v dosahu niekoľko desiatok metrov. Ak veľmi rýchlo neopustí ideu kolegiality, spytovač ho začne považovať za svojho opatrovateľa.

Svojho opatrovateľa dokáže denne oblažiť azda tisíckou otázok. Najprv zahuláka otázku do priestoru. Ak nikto nereaguje, osloví priamo opatrovateľa. Ak i ten predstiera, že nepočujete, tak opytovač za ním príde osobne. A opatrovateľ musí všetko odložiť a venovať sa svojmu pacientovi.

Niektoré otázky majú hlavu a pätu, zvyšok dôvtipnosťou smelo konkuruje myšlienkam čajky pri hniezdení. Čo je horšie, časom sa aj pochopiteľné otázky začnú opakovať. To predstavuje vážne ohrozenie zdravého rozumu opatrovateľa.

Ak už desaťkrát v jednom týždni odpovie na otázku, ako sa prihlásiť do systému, kde je personálne oddelenie alebo prečo sa ten súbor neuložil, pochybuje o duševnej kondícii spytovača. Ak to spraví stý-krát, už neverí ani v tú vlastnú. 

Lenže dookola opakovať tie isté informácie nie je to jediné, čím spytovač irituje. Časom začne obšťastňovať aj otázkami, na ktoré odpovede si priemerne inteligentný človek dokáže získať sám. Ako sa dostanem na Obchodnú ulicu, koľko rokov vlastne má prezident, môžem si do kina zobrať vlastný popcorn?

Vtedy za pozornosť stojí jeho odolnosť k irónii. Prísť v tričku s nápisom: „prosím, dovoľ mi to za teba vygoogliť“? Zabudnite. Začnete čeliť otázkam, koľko výroba stála, kde to spravili, či si aj on môže dať niečo vyrobiť. 

Jediná možnosť, ako rezignovať na pozíciu opatrovateľa, je drsná. Treba jasne a hlavne pomaly povedať, že obťažuje. A potom čeliť obvineniam z toho, aký ste netímový.