Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.01.2017, 09:54

Mýty o (ne)bezpečných éčkach: Prekvapivé fakty od odborníkov všetko menia

Z pohľadu odborníkov sme sa pozreli na to, ktoré informácie o "éčkach" sú pravdivé a ktoré sú na druhej strane len mýty.

Mýty o (ne)bezpečných éčkach: Prekvapivé fakty od odborníkov všetko menia
Zdroj: Flickr, Pixabay

Ak nakupujeme v bežných obchodoch a supermarketoch, najrôznejším aditívam v podobe konzervantov, pesticídov alebo farbív sa nikdy úplne vyhnúť nemôžeme. "Potravinársky priemysel bez tzv. "éčok" nemôže existovať. Éčka sú vlastne prídavné látky, resp. je to akákoľvek látka, ktorá sa obvykle nekonzumuje ako potravina ako taká, ale do potraviny sa pridáva zámerne z technologických dôvodov pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní tejto potraviny,“ uvádza Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

V zásade ale platí, že „menej znamená viac“: čím menej surovín bolo na vyrobenie produktu použitých, tým lepšie.

MÝTY A FAKTY:

  • Existujú „dobré a zlé éčka“?

Áno. Zďaleka nie všetky éčka majú negatívny vplyv na naše zdravie. „Hoci označenie éčka u ľudí automaticky vyvoláva negatívny postoj, nemusíte sa báť úplne všetkých. Existujú škodlivé, ale aj úplne nevinné éčka. Trebárs prírodné farbivá, ako je kurkumín E100 (prírodná žltá) alebo E160a karotén (prírodná oranžová). Svoje éčko má aj kyselina askorbová E300, čo je vlastne vitamín C, aj pektín E440 obsiahnutý v marmeláde,“ hovorí Monika Bartolomějová, hlavná nutričná špecialistka Sveta zdravia.

„Na druhej strane existujú aj éčka, ktorým by ste sa mali razantne vyhýbať a v potravinách by sa objavovať nemali. Medzi rizikové patrí na príklad aspartam E951, cyklamát E952, dusitan sodný E250 alebo potravinárske farbivá E122, E124, E129 a ďalšie. Riešením je poznamenať si tie najhoršie z nich,“ dodáva Bartolomějová.

  • Deti a „éčka“, dá sa to úplne vylúčiť?

Nie. „Ja nepochopím, prečo sú éčka tak negatívne vnímané! Ľudia nemajú dobrú osvetu a informácie. Mamička dá dieťaťu pokojne Coca-Colu light, ktorá obsahuje sladidlá, karamel, kyselinu fosforečnú a principiálne to pre dieťa nie je práve zdravé. Dieťa Coca-Colu alebo nejakú zafarbenú limonádu pokojne pije a potom sa všetci hnevajú, že sú tam éčka. Ľudia však nedostatočne využívajú možnosť slobodnej voľby,“ uvádza odborníčka na analýzu potravín Jana Hajšlová.

Prídavné látky sa nesmú používať v nespracovaných potravinách alebo tiež v potravinách určených pre dojčatá a malé deti. Mnohé prídavné látky sa ale používajú pri výrobe potravín už historicky dlho a bez nich by nebolo možné potraviny vyrobiť (kypriace látky, farbivá, konzervačné látky, emulgátory, emulgačné taviace soli, kyseliny a mnohé ďalšie).

  • Je v potravinách stále viac „éčok“?

Nie. Výrobcovia potravín musia spotrebiteľom poskytovať stále komplexnejšie informácie o potravine, preto sa možno zdá, že pri ich výrobe sa používa stále viac zložiek a stále viac prídavných látok.

Európska komisia aj s prihliadnutím na priestorové možnosti na etiketách pridelila každej prídavnej látke kód pozostávajúci z písmena "E" a z čísla. Kódy sú kratšie ako celé názvy a preto sú častokrát uprednostňované. V spotrebiteľoch však tento druh označenia vyvoláva pocit neistoty a to aj v súvislosti s rôznymi kampaňami proti "éčkam".

  • Sú "Éčka" škodlivý, novodobý výmysel?

Nie. Je potrebné zdôrazniť, že všetky prídavné látky sú dlhodobo a pravidelne testované vždy v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a analytickými metódami. „Ak by sa preukázal nepriaznivý účinok na zdravie spotrebiteľa, tak by použitie prídavnej látky bolo obmedzené alebo zakázané úplne. Prídavné látky nebezpečné pre zdravie spotrebiteľa nie sú povolené používať,“ upozorňuje Halgašová.

„Sú súčasťou východiskových surovín, a preto ich v zložení od výrobcu nenájdeme,“ vysvetľuje nutričná špecialistka Kamila Novotná zo Sveta zdravia. Vyhnúť sa im je teda v podstate úplne nemožné.

Najväčšie tzv. „strašiaky“

  • Glutamát sodný (E621) - látka, ktorá nás v poslednom čase príliš desí. Ide o látku, ktorá zvýrazňuje chuť a vôňu potravín (mäsové výrobky, instantné polievky, omáčky, koreniace zmesi, pochutiny a podobne). Môže spôsobovať mnohé alergické reakcie a rozhodne nie je vhodná po deti. „Po konzumácii veľkého množstva potravín obsahujúcich túto látku sa môžu objaviť bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie a podobne,“ hovorí nutričná špecialistka Bartolomějová.
  • Dusitan sodný (E250) - konzervant a stabilizátor, ktorý sa používa najmä v mäsových výrobkoch a údeninách. „Práve ten dodáva týmto výrobkom typickú farbu, chuť a ničí nežiaduce mikroorganizmy,“ tvrdí nutričná špecialistka Kamila Novotná zo Sveta zdravia a dopĺňa, že ide o látku, ktorá je v niektorých krajinách zakázaná kvôli preukázaným negatívnym účinkom na ľudské zdravie.

Poľnohospodári sú výnimka, prečo?

EK prihliada aj na ochranu záujmov poľnohospodárov. „Pri výrobe alkoholických nápojov možno používať výlučne lieh poľnohospodárskeho pôvodu. Nie je to preto, že by etanol získaný synteticky a etanol získaný zo surovín poľnohospodárskeho pôvodu bol iný. Je to z dôvodu udržateľnosti poľnohospodárstva. Ak by sme všetky zložky vyrábali syntézou, tak nepotrebujeme pestovať poľnohospodárske suroviny,“ uvádza veci na pravú mieru riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Alergici, pozorne čítajte etikety

„Určité potraviny, ich zložky alebo iné látky môžu byť príčinou alergií alebo neznášanlivosti u niektorých ľudí, pričom niektoré z týchto alergií alebo neznášanlivostí predstavujú nebezpečenstvo pre ich zdravie,“ informuje Halgašová.

Spotrebitelia, ktorí trpia alergiou alebo intoleranciou, by mali podrobne sledovať označenie potravín tak, aby sa vyhli potravinám obsahujúcim zložky ako sladidlo aspartam, obsahujúce aminokyselinu fenylalanín, ktorý nie je vhodný pre osoby trpiace fenylketonúriou.

„Sú to napríklad obilniny obsahujúce glutén, kôrovce, vajcia, ryby arašidy, sója, mlieko a mliečne výrobky, orechy, zeler. Tieto potraviny a výrobky z nich musia byť uvedené v označení potraviny tučným písmom,“ dodáva.

Sladkosti a sladké nápoje

„Samozrejme, že v cukrovinách sú farbivá,“ hovorí Halgašová. „Za deti by mali nakupovať rodičia. Na spotrebiteľovi je, či si informácie prečíta a či na základe uvedených informácií potravinu kúpi alebo nie.“ dodáva.

„Napríklad Coca-Cola zero obsahuje aspartam, ktorý má na jednej strane chuť blízku cukru, ale pri prechode tráviacim traktom uvoľňuje kyselinu asparágovú, fenylalanín a metanol. A posledné dve zložky sú diskutabilné. Oni však dodržiavajú receptúry. Coca-Cola je prijateľná, ale nesmiete ju piť od rána do večera,“ upozorňuje odborníčka na analýzu potravín Jana Hajšlová.

Zdroj: Pixabay

​Prídavné látky používajú výrobcovia potravín, nielen z cenového hľadiska. Každá pridaná látka plní v potravine svoju funkciu a musí byť uvedená v označení zloženia potraviny.

Skutočne potrebujeme konzervačné látky?

„Pokiaľ ide ne, častokrát sú spochybňované. Faktom však je, že v niektorých výrobkoch sú nevyhnutnou súčasťou. Je to napríklad majonéza, tatárska omáčka alebo iné produkty, ktoré môžu podliehať mikrobiologickým zmenám,“ informuje Halgašová.

Európsky parlament parlament to vidí jasne:

Európska komisia tiež stanovuje pre jednotlivé prídavné látky najvyššie prípustné množstvá, ktoré možno pri výrobe jednotlivých kategórií potravín použiť, sú určované s veľkou rezervou tak, aby nemali vplyv na zdravie spotrebiteľa a to aj pri extrémne vysokej konzumácii.

Všeobecné podmienky zaradenia prídavných látok v potravinách do zoznamov Spoločenstva a ich používania:

Prídavnú látku v potravinách možno zaradiť do zoznamov Spoločenstva, iba ak spĺňa tieto podmienky a v prípade potreby i iné opodstatnené faktory vrátane faktorov týkajúcich sa životného prostredia:

1. Na základe dostupných vedeckých dôkazov nevyvoláva obavy o zdravie spotrebiteľa pri navrhovanej úrovni používania

2. Existuje odôvodnená technologická potreba, ktorá sa nedá dosiahnuť inými ekonomicky a technologicky uskutočniteľnými spôsobmi

3. Jej používanie nie je pre spotrebiteľa zavádzajúce (nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach)

Na článku sa autorsky podieľali:

Karolína Hornová, rungo.idnes.cz,

Lubor Černohlávek, redaktor magazínu Téma